Marek Hudec
Beata žije na dedine pri Prešove. Z okolia počúvala reakcie typu: iná orientácia je choroba ako každá iná alebo životný štýl, ktorý si vyberieš. Uvedomila si, že žila v bubline, ktorá nikdy nestretla queer človeka.
Išli sme spolu na nákupy do Košíc, spomína si Beata. Jej dcéra Kristína šoférovala a navzájom sa doberali, žartovali. „Opýtala som sa jej, či má frajera, odpovedala mi, že nie. A frajerku? Áno.“
Beata si uvedomila, že patrí k mnohým rodičom, ktorým sa ich deti nečakane zdôveria s inou sexuálnou orientáciou. „Vždy som si myslela, že mám s dcérou pekný vzťah, mrzelo ma, že sa mi nezdôverila skôr.“
V prvom okamihu sa rozplakala, no neskôr si uvedomila, že to možno nebola správna reakcia a Kristíne sa ospravedlnila. „Ľúbim ju takú, aká je, nič sa nezmenilo. Je krásna, šikovná, múdra. V ten deň sme sa cestou porozprávali a dobre sme nakúpili.“ Na druhej strane sa začala aj o svoju dcéru báť.
Žiadne tajomstvo, žiadna hanba, normálny život
Beata vo svojom okolí na východnom Slovensku počula reakcie typu: „Choroba ako každá iná alebo životný štýl, ktorý si vyberieš. Mnohí ľudia, tak ako ani ja predtým, sme nikdy nevideli ani nepoznali queer ľudí.“ Spätne hovorí, že zrejme žila vo svojej bubline.
„Dlho som neriešila, že takí ľudia sú. Spomínam si, že raz mi Kristínka povedala, že jej spolužiačka je lesba, a myslím, že som na to nijako nezareagovala.“
Dcéra sa dovtedy nechcela rozprávať o prípadnom priateľovi a Beata to neriešila. „Mnohé kamarátky a kamaráti mojich detí v tom čase s nikým nechodili.“
S manželom však po jej comingoute rýchlo pochopili, že sa nemajú za čo hanbiť, a začali o tom pravdivo hovoriť. Napríklad, keď sa ich známi pýtajú, či má dcéra priateľa, odpovedajú jasne: „Má priateľku.“
„Aby ľudia konečne videli konkrétnych rodičov a ich dieťa. Aj keď mnohí ma uisťovali, že to nikomu nepovedia, ja im vravím, že to tajiť netreba, nie je to hanba, je to úplne normálny život.“
Foto: Archív Beaty Klenovej
Ako keby ani nehovorili o ľuďoch, ale o netvoroch
Beata má však stále obavy a cíti smútok, že v našej krajine jej dcéra nevie a nechce žiť. „Viem o pár incidentoch, keď Kristínke a jej priateľke bolo ublížené pre letmý dotyk, bozk. Som rada, že sa cíti slobodne aspoň v cudzej krajine.“
Kristína sa pred časom odsťahovala do Španielska. Beatu poburujú výroky slovenských politikov: „Považujem ich, až na výnimky, prepáčte za výraz, hnusné, sprosté, populistické. Ako keby ani nerozprávali o ľuďoch, ale o netvoroch, a to ešte k tomu v štáte, kde sa mnohí považujú za veriacich.“
S Kristínou šla Beata aj na PRIDE. „Držala som dcéru za ruku a stekali mi slzy, videla som mnoho mladých, ktorí išli mestom za svoje práva, a to je veľká vec. Videla som stáť aj ženy v bielych rúchach s krížom a deťmi, ako s výčitkou. Vravela som si, že nevedia, aké budú ich deti, a prišlo mi ich ľúto.“ Na PRIDE chodí Beata každý rok aj s manželom.
„PRIDE nie je iba o hrdosti, u nás je to hlas, vyjadrenie, že sme tu a chceme svoje práva. A my rodičia by sme v sprievode mali podporiť svoje deti. Ak si môžem dovoliť apel na rodičov a všetkých dobrých ľudí: Poďme na PRIDE a ukážme, že stav, ktorý tu je, nie je v poriadku a treba to zmeniť.“
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk