Sofia Nøt
Dve mená, o ktorých mnohí queer ľudia v našich končinách ešte nepočuli. Dve mená, vďaka ktorým si queer ľudia aj v našich končinách môžu užívať slobodu, ktorá bola pred desiatkami rokov len vzdialeným snom.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia, v časoch, keď homosexualita a prezliekanie sa do šiat druhého pohlavia, boli v New Yorku trestne stíhané, sa začalo LGBTI hnutie po rokoch utláčania stavať polícii na odpor. V tom období policajti bežne šikanovali queer ľudí na ulici, bezcitne ich bili obuškami a ponižovali držaním na policajných staniciach. Trans ľudia si nevedeli a doslova nemohli nájsť prácu. Gejovia a lesby museli orientáciu popierať, ak si chceli nájsť v spoločnosti miesto. Tieto skutočnosti sa priamo dotýkali aj legendárnych trans žien Marshi P. Johnson a Sylvie Rivera.
Sylvia sa od útleho detstva prezliekala do ženských šiat, z čoho jej rodina nebola vôbec nadšená. Vyústilo to až do vyhodenia z domu, v jedenástich rokoch na svoje narodeniny skončila na ulici. Odvtedy až do smrti žila bez vlastného domova. Ako malé dieťa sa živila v newyorských uliciach prostitúciou. Miestne drag queens sa jej chopili, aby túto prácu nemusela vykonávať a dali jej meno Sylvia. Marsha, ktorá bola o šesť rokov staršia a rovnako musela odísť z domu pre nepochopenie zo strany rodiny, sa so Sylviou skamarátila. Podobne vyhodených trans detí a mladých trans ľudí, potulujúcich sa po uliciach a prespávajúcich na lavičkách, bolo v tom čase dosť a neprestávalo ich pribúdať.
Koncom šesťdesiatych rokov, kedy do gej barov začali chodiť aj drag queens a trans ľudia, sa dúhové hnutie začalo pevnejšie spájať, na čo reagovala aj polícia ďalšími raziami. Jedným z miest, kde pravidelne policajti šikanovali queer ľudí, bol gej bar Stonewall. Jeho návštevníci a návštevníčky si po rokoch utláčania a neľudského správania zo strany polície a spoločnosti povedali „dosť“ a postavili sa na odpor. Do vnútra baru prišlo zopár policajtov s úmyslom všetkých zatknúť, osadenstvo sa však začalo brániť a strhla sa bitka. Policajti sa nakoniec museli pred rozzúreným davom zabarikádovať v bare a privolať posily. Na odpor LGBTI ľudí reagovali privolané hliadky ďalšou brutalitou a zatýkaním, no dav sa bránil dokonca hádzaním horiacich fliaš a kameňov.
Rebélie spojené s násilnosťami v uliciach okolo Stonewall pokračovali ešte ďalší týždeň, dav protestujúcich sa rozrástol na tisícky ľudí. Medzi vedúce osobnosti protestov patrili aj Sylvia Rivera a Marsha P. Johnson, ktoré následne založili hnutie „Street Transvestite Action Revolutionaries“, známe aj pod výstižnou skratkou STAR.
Hnutie sídlilo v jednom newyorskom obytnom dome a poskytovalo zázemie, jedlo a bezpečie pre gej a trans deti bez domova. Marsha a Sylvia boli „matkami“ tejto domácnosti. Financie na chod dúhovej rodiny zabezpečovali sexuálnymi službami, keďže nechceli, aby si na jedlo a prístrešie zarábali týmito službami „ich deti“. V tom čase sa sformovalo aj prvé verejné hnutie nazývané Gay Liberation Front, ktoré žiadalo, aby zákony zabezpečili rovnaké práva aj pre homo a trans ľudí. Rok po nepokojoch v Stonewall sa na pripomenutie udalostí zorganizoval v ulicach aj prvý gej Pride, písal sa dátum 28. júna 1970. Takto sa začalo Pride hnutie, ktoré prinieslo vytúženú zmenu v mnohých krajinách.
Marsha P. Johnson bola pre poskytovanie sexuálnych služieb zatknutá políciou vyše stokrát, raz bola dokonca aj postrelená, čo sa začalo zle odzrkadlovať aj na jej duševnom zdraví. Posledné roky života bývala s kamarátom, ktorý ju k sebe prichýlil, keď ju našiel spať na lavičke. Teplomer vtedy ukazoval -12 stupňov. Krátko po gej Pride v roku 1992 bolo Marshine bezvládne telo nájdené v rieke Hudson. Polícia vyhodnotila prípad ako samovraždu, čo jej priatelia odmietli ako nemožné. Žiadali okamžité vyšetrenie tragédie a pri mieste jej úmrtia sa konali pietne pochody a protesty. Napriek indíciám, že nešlo o samovraždu, polícia odmietla prípad otvoriť.
Sylvia niesla jej smrť veľmi ťažko. „Spolu s ňou zomrela aj časť mňa,“ spomínala neskôr v rozhovoroch. V tom čase žila na ulici, bojovala s psychickými problémami a závislosťou na omamných látkach. Pevnú pôdu pod nohami našla, až keď získala bývanie v Transy House. V roku 2000 dokonca navštívila taliansky Pride, kde bola vyhlásená za „matku všetkých LGBTI ľudí“. Dva roky neskôr nás navždy opustila, príčinou bola rakovina pečene.
Aj keď obe zohrali kľúčovú rolu pri zrode Pride hnutia, počas života zažili viackrát nepríjemné konfrontácie s organizátormi už etablovaných dúhových festivalov. Snažili sa ich vytlačiť na okraj hnutia, niektorí dokonca žiadali od nich, aby kráčali na konci pochodu.
V roku 2016 dal prezident Barack Obama postaviť pamätník na mieste, kde sa odohrávali protesty Stonewall, ktoré boli zásadným momentom pre celosvetový boj za zrovnoprávnenie LGBTI ľudí. V roku 2019 sa v amerických médiách objavili aj správy o plánovanom pomníku v New Yorku na počesť Marshi a Sylvie za ich zásadný prínos pre dúhovú komunitu, mal by byť postavený do konca tohto roka.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk