Marek Hudec
Igor Smitka a Ivana Hucíková sledovali členstvo česko-slovenskej vogue skupiny House of Velvet. Ich krátky film bude uvedený v sobotu 25. 11. na Filmovom festivale inakosti.
Už niekoľko rokov vieme aj na Slovensku zažiť dravú atmosféru ballroom scény. V roku 2016 Monika Prikkelová a Igor Bukový, inšpirovaní skúsenosťami zo zahraničia, založili československú vogue skupinu House of Velvet nazvanú podľa Nežnej revolúcie. Oslovila aj Igora Smitku a Ivanu Hucíkovú, ktorí o nej nakrútili krátky film House of Velvet. Je predzvesťou väčšieho projektu a vidieť ho budete môcť v novembri na Filmovom festivale inakosti. Ako vznikal a čo v ňom uvidíte?
Kedy ste prvý raz videli House of Velvet a čím vás inšpirovala československá bálová kultúra?
Igor: Prvý krát som bol na bále asi v roku 2016 a postupom času som ich začal pravidelne navštevovať. Bolo pre mňa čarovné sledovať niečo také slobodné a otvorené na Slovensku, kde takýto klubový safe space veľmi chýbal. Cez tanečnú komunitu som spoznal Moniku Prikkelovú, neskôr cez Moniku aj Ivku, a postupne tak vznikla myšlienka, že československá ballroom scéna potrebuje vlastný film.
Ivana: Nejaký čas som žila v New Yorku a ballroom ako kultúru a kontext som spoznala práve tam. Netušila som však, že aj na Slovensku alebo v Čechách máme lokálnu scénu. Po mojom návrate na Slovensko ma kamarátka zavolala na Ball of Shame (2019), a to bol pre mňa neuveriteľný zážitok. Najmä preto, že bolo zrazu okolo mňa neskutočne veľa mladých ľudí práve z Čiech a zo Slovenska, ktorí sa nebáli autenticky sa prejaviť. Tá energia a radosť z toho bola pre mňa neuveriteľne silná. Dlho tento zážitok vo mne ostal a rezonoval. Zároveň aj myšlienka, že toto je niečo, čo potrebuje byť zdokumentované, pretože to má neuveriteľnú hodnotu. Oslovila som teda Moniku Prikkelovú s nápadom nakrútiť dokumentárny film a Monika nás následne prepojila navzájom s Igorom. Tam sa začala naša spolupráca.
Výnimočný je videoklipový štýl strihu, bola výzva nacvičiť logistiku pohybu kamery a vystúpení?
Igor: Snažili sme sa performanciu nastaviť tak, aby to bolo čo najautentickejšie. Vytvorili sme scénu a prostredie, v ktorom sa House (snáď) cítil autenticky, a kamera ich pri performovaní sledovala tak, aby sme do tanečnej scény výrazne nezasahovali, a oni teda mohli byť plne sami sebou.
Ivana: Kľúčová bola spolupráca s celým House of Velvet, najmä pri spoločnej tanečnej scéne. Čiastočne si museli choreografiu predpripraviť vopred, aby nemuseli na samotnom nakrúcaní až príliš improvizovať a vedeli, čo bude nasledovať. Prišli výborne pripravení a pripravené a my sme následne len dbali na to, aby sme zachovali čo najviac autenticity a nezasahovali do ich performancie. Spoločne sme to potom vyladili tak, aby to fungovalo. Zásluhu na výsledku má ale do veľkej miery aj strihačka Baša Búbelová, ktorá má takisto skúsenosti s tancom a ballroomom. Film teda okamžite pochopila a dopomohla aj dynamike tanečných sekvencií.
Čo je vo filme inscenované a čo vzniklo spontánne?
Igor: To je komplexná otázka na zodpovedanie, pretože inscenovaný je celý film – ale zároveň je celý postavený na skutočnosti. Snažili sme sa vytvoriť scény a témy, ktoré sú či už pravdivé pre naše postavy, alebo pre ballroomovú scénu. Všetky dialógy teda tiež vychádzajú z reality, aj keď sú hrané.
Ivana: Scény sú formálne inscenované, ale vychádzajú z reality a životných situácií a skúseností našich protagonistov a protagonistiek. Vytvárali sme ich spoločne s nimi, aby čo najviac odrážali ich samotných. Niekedy sme s Igorom prišli s návrhom, ktorý oni rozvinuli podľa seba a nám dokonale zapadol do toho, čo sme hľadali. Ako napríklad autentický sen Juraja o jeho otcovi, ktorý plával v Dunaji, za nás prehovára k téme rodiny, či už biologickej, alebo tej, ktorú si sami a samé vytvárame.
Kde budete film premietať a plánujete ho poslať aj na festivaly?
Film mal premiéru na pražskom fesfivale Mezipatra, následne bude na Filmovom festivale inakosti a pokračovať bude aj na ďalšie festivaly v zahraničí. K divákom a diváčkam sa však dostane čoskoro aj inou ako festivalovou formou, ale to ešte teraz neprezradíme.
Ako sa vám pracovalo s účinkujúcimi?
Všetci členovia a členky House of Velvet sú pomerne časovo vyťažení ľudia. O to viac si vážime to, že si našli čas s nami na filme spolupracovať nielen počas nakrúcania, ale aj pri príprave alebo pri jeho dokončovaní. Poznáme sa vzájomne viac či menej už dlhšie, najmä vďaka tomu, že s Igorom chodievame a natáčame na báloch už nejaký čas. Podarilo sa nám teda postupne vybudovať si vzťahy a vzájomnú dôveru, takže následná spolupráca bola potom prirodzene jednoduchšia. Vždy boli 100 % pripravení*é, trpezliví*é a vedeli sme s nimi konzultovať svoje nápady a ich input tak, aby sme našli spoločný kompromis.
Zvažovali ste, či pripraviť aj dlhší formát a viac predstaviť účinkujúcich? Ich monológy vo filme sú intímne a pekné.
Nápad nakrútiť tanečné video o House of Velvet prišiel od Moniky Prikkelovej v období, keď sme intenzívne vyvíjali celovečerný dokumentárny film o členoch a členkách lokálnej ballroomovej scény s názvom Velvet Generation. Chceli sme však tanečné video posunúť do hlbšej roviny, čo sa postupne vyvinulo do krátkeho filmu, ktorý má rôzne presahy. Je to v niečom trochu možno prequel k spomínanému celovečernému filmu. House of Velvet predstavuje ballroom ako kultúru zasadenú do lokálneho kontextu Čiech a Slovenska. V krátkych momentoch sa dostávame trochu bližšie do života ľudí, ktorí sú jeho súčasťou. Väčší projekt Velvet Generation bude v tomto pomere otočený. Prioritne bude sledovať individuálne momenty zo života ľudí, ktorí sú súčasťou ballroomu, a samotný ballroom bude slúžiť ako jednotiaci prvok, ktorý ich navzájom prepája.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk