Marek Hudec
V organizácii OLLOVE sa vystriedalo niekoľko generácií aktívnych študentov a študentiek.
Keď Ondřej Kožušník a Markéta Janů prišli študovať do Olomouca a začali sa zaujímať o možnosti stretávania sa s inými LGBTI+ ľuďmi, zistili, že ich veľa nie je. Hoci je Olomouc mestom univerzitným a z hľadiska populácie šiestym najväčším v Česku, funguje v ňom len jeden gej klub, ďalšie v minulosti zavreli. A jediným združením, ktoré tu organizovalo nejaké spoločenské akcie, bolo práve OLLOVE. Markéta a Ondřej začali chodiť na jeho akcie a neskôr sa aj zaujímať, či vedia ku komunitnému životu nejak prispieť.
Postupne vďaka nim vznikla nová generácia mladých aktivistov a aktivistiek, ktorá OLLOVE zdedila. Hoci informácií o minulosti organizácie nemajú veľa, ďalší člen spolku Honza dodáva, že jeho dejiny môžu siahať až do nultých rokov. Striedali sa v ňom študenti a študentky, zväčša z Filozofickej fakulty Univerzity Palackého, ktorí po odchode z mesta posúvali značku ďalším aktívnym ľuďom. V súčasnosti ho vedú štyria a hľadajú nové členstvá.
„Náš príbeh začal tak, že predstaviteľ minulej generácie OLLOVE Ondřej Moučka sa po covidových rokoch snažil obnoviť akcie spred pandemických čias. Hľadal dobrovoľníkov, ktorí by štafetu prevzali, lebo on sa práve sťahoval do Prahy,“ vysvetľuje Ondřej. Nováčikom dal svoj kontakt, prístup do všetkých sociálnych sietí a v zásade voľnú ruku. Napriek tomu sa rozhodli pokračovať vo veľmi podobných podujatiach, ako sa organizovali predtým. „Museli sme OLLOVE prevziať, vzkriesiť a začať od nuly,“ dodáva.
Prísť prvý raz na teplú akciu môže byť výzvou
„Najprv som roznášala letáky, zúčastnila sa formátu Hanácky teplý salon, a v súčasnosti ho organizujem. Je to výstava diel mladých queer umelcov a umelkýň,“ vraví Markéta. Dodáva, že si všimli návštevnícky trend v rokoch po pandémii, viac ľudí vraj prichádza na komunitné, socializačné podujatia, než na tie zamerané na odborné témy alebo umenie. Môže to podľa Markéty súvisieť s osamelosťou, ktorú mnohí zažívali počas lockdownov.
Hoci sa mladým aktivistom a aktivistkám zdalo, že by LGBTI+ scéna v Olomouci mohla byť pestrejšia, všímajú si, že ju výrazne na akciách dopĺňajú obyvatelia skôr z okolitých menších miest, ako napríklad Frýdek Místek. OLLOVE bolo však na miestnej scéne dlho osamoteným. Akurát v posledných mesiacoch sa zjavili dve nové organizácie, s ktorými by časom mohlo združenie spolupracovať, Květy a okurky sú zamerané na queer veriacich a iba nedávno Olomoucký Pride zorganizoval prvý protestný pochod za manželstvá pre všetkých.
„Zdá sa mi, že stretávam v meste často skupinky queer ľudí, ktoré som ešte nevidela na žiadnej našej akcii.“ Vysvetlenia môžu byť podľa Markéty dve: buď o spolku nevedia, napríklad preto, že sú zo stredných škôl, na ktoré možno nevedia dobre zacieliť, alebo že nemajú potrebu sa zoskupovať do komunít. Možno tým, že Olomouc je univerzitným mestom, a spoločnosť je tu pomerne otvorená, nemusia LGBTI+ ľudia cítiť takú potrebu komunitu vyhľadávať.
Honzovi napadne aj iná výzva, s ktorou bojujú teplé organizácie v menších mestách. „Bol som veľmi nervózny, keď som mal pred rokmi prísť na prvú podobnú akciu. Bojoval som sám so sebou a vidím to často u niektorých návštevníkov a návštevníčok,“ vraví. LGBTI+ ľudia sa môžu nachádzať v rôznych bodoch svojho coming-outu a preto sa boja ukázať na akcii, o ktorej sa vie, že ju navštevuje menšina.
Krádež na pikniku
Na podujatiach OLLOVE sa niektorí prídu len ukázať, sadnú si obďaleč od ostatných a za chvíľu odídu, toľko im stačí. Iní a iné môžu cítiť aj nervozitu z toho, či ich budú oslovovať správnym menom a rodom, a preto si na akciách začali dávať menovky s preferovaným menom a rodom.
„Nenútime ľudí, ponúkame im platformu, môžu prísť, byť sami sebou,“ hovorí Ondřej. S nenávistnými prejavmi sa často nestretávajú. Ako na prvú vec si spomenú, keď raz počas pikniku na tráve v parku zavesili dúhovú zástavu a neznámy cyklista, prechádzajúc okolo, bez toho, aby vôbec zastavil, im ju strhol a ukradol.
„Občas si na sociálnych sieťach prečítame nejaký škaredý komentár typu: načo sa zase riešia queer ľudia, no podobné diskusie nebolo nikdy treba moderovať. Niekto zo siete sa vždy nakoniec ozve v náš prospech, čo je teda príjemné prekvapenie,“ dodáva Markéta.
Dúfajú, že ich podujatia by mohli byť katalyzátorom pre vznik väčšej komunity, možno by spojili ľudí z rôznych umeleckých odvetví. Zdá sa im, že cieľom mnohých organizácií momentálne je vybudovať aspoň jedno queer komunitné centrum v každom českom regióne, ktoré by ponúkalo priestor pre ľudí zažívajúcich nejakú krízu.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk