Jakub Spevák
V umení, a najmä v tom vizuálnom, je nesmierne dôležitý uhol pohľadu. Kto sa pozerá? Akým spôsobom sa pozerá? Stojí opodiaľ, zblízka, pozerá sa zvrchu alebo zospodu? Akým spôsobom to ovplyvňuje naše vnímanie?
To, z akého uhla pohľadu sa pozeráme na svet, formovali a stále väčšinou formujú cisrodoví heterosexuálni bieli muži. V súčasnosti je však čoraz viac queer príbehov, ktoré sú rozprávané práve queer ľuďmi. Môžeme tak hovoriť o queer gaze – pohľade, ktorý oslabuje manipulatívnosť a binárnosť, pričom vytvára priestor pre autentickejšie výpovede o svete okolo nás.
Aby sme však lepšie pochopili, čo znamená tento fenomén, musíme si vysvetliť dva pojmy – male gaze a female gaze.
Pojem male gaze, mužský pohľad, definovala vo svojej eseji Visual Pleasure and Narrative Cinema z roku 1975 Laura Mulvey, ktorá je feministickou filmovou teoretičkou. Male gaze popísala ako fenomén, ktorý zobrazuje ženy (a okolitý svet) výsostne z mužskej perspektívy. Tento pohľad vykresľuje ženy ako sexuálne objekty, atrakcie, ktoré poskytujú potešenie primárne heterosexuálnemu divákovi.
Male gaze je pohľadom zhora. Reprezentuje patriarchát založený na mocenskom systéme, v ktorom neplatia rovnaké pravidlá pre všetkých. Muži sú tí, ktorí určujú naratív, a ženy sú tie, ktoré sa s ním musia stotožniť. Muži sú aktívni. Muži sú tí, ktorí sa pozerajú. Ženy sú pasívne. Sú tie, na ktoré sa pozerá. Laura Mulvey toto všetko podrobne analyzovala na príklade filmu Okno do dvora od A. Hitchcocka a v zásade označila väčšinu zobrazení žien vo filme ako neadekvátne reprezentácie ľudských bytostí.
Najemblematickejším príkladom male gaze z posledných rokov je oceňovaný Život Adèle. Príbeh, ktorý natočil režisér Abdellatif Kechiche, zachytáva milostný príbeh dvoch lesieb. Sexuálne scény sú v tomto filme veľakrát pornografizované, telá herečiek sú fetišizované pre divákovu rozkoš. Samotná autorka knižnej predlohy Julie Maroh bola voči filmu kritická a povedala, že na natáčaní určite chýbali lesby. Mohli by sme tiež povedať, že chýbal iný uhol pohľadu.
Male gaze je koncepčne kontrastný k fenoménu female gaze. Ten je spájaný s pohľadom diváčky, ženskej postavy alebo režisérky umeleckého diela (na rozdiel od male gaze, ktorý je spájaný s pohľadom mužského diváka, postavy alebo režiséra). Opäť tu ide najmä o reprezentáciu. Ženský pohľad totižto reprezentuje ženy ako plnokrvné postavy so svojimi túžbami, strachmi a názormi bez toho, aby ich objektivizoval. Ide o pohľad, ktorý je rovnocenný s protagonistkami. Na svoje postavy nezíza, ale chce vidieť svet ich očami. Príklad female gaze môžeme v súčasnosti pozorovať napríklad vo filme Krajina Nomádov od Chloé Zhao.
Takéto členenie je však pomerne čiernobiele a binárne. No a práve tu prichádza queer gaze, ktorý nielenže ponúka príbehy queer postáv rozprávané cez queer režisérov/ky pre (nielen) queer diváctvo, ale rovnako narúša označenie female/male, čím smeruje k viditeľnejšej rovnosti všetkých reprezentácií. Queer gaze môžeme napríklad pozorovať vo filmoch: Portrét ženy v plameňoch (Céline Sciamma), Na konci sveta (Francis Lee) alebo v seriáli Pose (Ryan Murphy, Janet Mock a ďalší). Rovnosť však neostáva len pri rode, ale smeruje aj k rase, triednej spoločnosti a iným oblastiam, v ktorých badať obrovskú disproporciu.
Z môjho uhľa pohľadu je queer gaze o empatii k príbehu, postavám, divákovi, ale aj o samotnej reprezentácii. Svoje postavy nevyužíva ako atrakciu a prispôsobuje sa ich naratívu, ich pohľadu na svet. Kameru nevyužíva ako nástroj moci, ale snaží sa moc dekonštruovať. Queer gaze rozbíja male gaze, ktorý robí väčšinou z queer ľudí senzáciu alebo ich zosmiešňuje. Využíva pri tom východiská female gaze a posúva ich ďalej.
Zároveň však nejde o pohľad, ktorý ukazuje len jednu stranu mince, ale zobrazuje celú škálu ľudskej skúsenosti. Smeruje k väčšej autenticite, čo je najviac viditeľné napríklad pri zobrazovaní intimity, sexu či telesnosti. Scény už nie sú fetišizované, ale sú točené citlivo, blízko realite prežívania queer ľudí.
Queer gaze sa venuje všetkým písmenkám, ktoré sa skrývajú pod dáždnikom LGBTI+. Queer gaze posúva a stiera hranice, pričom zneisťuje mocenské vzťahy. Vytvára priestor pre svet, do ktorého patria všetky bytosti. Takýto pohľad najlepšie reprezentuje film Three Tidy Tigers Tied a Tie Tighter (Gustavo Vinagre), ktorý vyhral v roku 2022 aj Teddy Award na Berlinale.
Vlastne ono to už nie je len o tom, kto sa pozerá, a o tom, na koho sa pozeráme. Už ide o samotné bytie.
Už nejde o pohľad, ale o postoj.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk