Jaro Hochel
Severské filmy prinesie slovenskému publiku filmová prehliadka Scandi. Jej 8. ročník bude od 24. do 30. januára v 25 slovenských mestách a premietať sa bude aj vo virtuálnej kinosále streamovacej platformy Edisonline. Program sa skladá z troch desiatok titulov, z ktorých nás tri (možno štyri) budú pravdepodobne zaujímať viac než ostatné, keďže spracúvajú námety vychádzajúce zo života reálnych queer postáv a z reálnych udalostí.
Film Utiecť (Flugt, Flee) vznikol v koprodukcii desiatich štátov s Dánskom na čele a od svojej premiéry v júni minulého roka bol už ozdobou mnohých svetových festivalov. Ide o zvláštnu formu, v ktorej sú kombinované prvky dokumentárneho, animovaného a hraného filmu. Jeho protagonistom je uznávaný 36-ročný akademik afganského pôvodu Amin Nawabi (jeho skutočné meno nahradil tento pseudonym), ktorý ako dieťa ušiel so svojou matkou a súrodencami z Afganistanu, kde jeho rodine hrozilo nebezpečenstvo, a po strastiplnej ceste našiel nový domov v Dánsku.
Jeho spolužiakom z gymnázia a dobrým priateľom je režisér Jonas Poher Rasmussen, ktorému Amin vo filme rozpráva svoj životný príbeh a odhaľuje veľké tajomstvo svojho života. Rozhovor režiséra s Aminom je zachytený dokumentárnym spôsobom – hoci v animácii – vrátane napríklad klapky „ponechanej“ v záberoch. Aminovo spomienkové rozprávanie je zobrazené formou „hraných“ retrospektívnych sekvencií – opäť v animácii – a dopĺňajú ho autentické dobové dokumentárne zábery.
Amin sa musí vyrovnať nielen so statusom utečenca a s odlúčením od rodiny, ale aj so svojou inakosťou, s tým, že je gej, čo sa v prostredí, v ktorom vyrastal, považuje za absolútne neprijateľné a za veľkú hanbu rodiny. (Scéna, v ktorej urobí Amin v slabej chvíľke spontánny coming-out pred súrodencami, patrí medzi najsilnejšie.) V rovine súčasnosti rieši Amin svoj vzťah s partnerom Kasperom a to, či má odísť na núkajúci sa štipendijný pobyt do Spojených štátov, kde pôsobil už predtým.
Leitmotívom jeho rozprávania je pocit domova ako bezpečného miesta, odkiaľ už netreba nikam utekať. „Výsledkom je autentický, výtvarne silný životopisný príbeh,“ píše v bulletine Scandi autor koncepcie a dramaturg prehliadky Ivan Hronec. „Rasmussen sa v tomto filme dotkol podstaty efektu najlepších obrazov. Všetky naše zmysly vnímajú ,nerealituʻ výtvarna, ale celé naše vnútro vníma realitu pocitov a logiku akcie Aminovho príbehu. Tento film je tak skvelým príkladom prepojenia filmového a výtvarného jazyka, ako aj esteticky prijateľnej, historicky vernej a politicky účinnej prezentácie afganskej i utečeneckej reality, a to naraz v oboch podobách podstatných pre históriu. Prepája sa v ňom malá osobná realita s veľkou geopolitickou.“ Unikátny film Utiecť má už na konte celý rad ocenení, a to v kategóriách dokumentárnych aj animovaných filmov.
Protagonistkou fínsko-švédskeho životopisného filmu Tove je výtvarníčka a spisovateľka Tove Jansson (1914 – 2001), príslušníčka švédskej národnostnej menšiny žijúcej vo Fínsku. Tove je autorkou a ilustrátorkou mnohých kníh pre deti aj dospelých, ako aj obľúbených komiksov; populárnymi sa stali jej postavičky trollov Muminovcov. (Viacero jej kníh vyšlo a aktuálne vychádzajú aj v slovenskom preklade.) Vo filme sa s ňou po prvý raz stretávame v Helsinkách na sklonku druhej svetovej vojny, keď má Tove tridsať rokov a stále žije v tieni svojho otca, uznávaného sochára Viktora Janssona. Ten ju vedie k maľovaniu, lebo to považuje za skutočné umenie. Tove však inklinuje skôr k drobným kresliarskym a ilustrátorským prácam, ktoré ju aj živia.
Film, ktorý nakrútila režisérka Zaida Bergroth, nie je klasickým životopisom: zachytáva približne desať rokov Tovinho života, počas ktorých nadviaže vzťah s ľavicovo orientovaným vydavateľom Atosom Wirtanenom, ale skutočnú vášeň a lásku pocíti až k vydatej divadelnej režisérke Vivice Bandlerovej. Tá však nepatrí práve k ženám, ktoré vedia byť monogamné a verné, a Tove vlastne neustále zraňuje… Film presvedčivo zachytáva osobnostné dozrievanie mladej umelkyne z ľudskej i profesionálnej stránky; Tove dokáže v oboch smeroch nájsť vlastnú cestu a na prahu stredného veku sa stane „začiatočníčkou“, keď už definitívne vie, čo chce.
Švédsky film Najkrajší chlapec na svete (Världens vackraste pojke, The Most Beautiful Boy in the World) režisérskej dvojice Kristina Lindström a Kristian Petri vznikol k 50. výročiu premiéry filmu talianskeho režiséra Luchina Viscontiho Smrť v Benátkach (1971). Ten je adaptáciou rovnomenného románu nemeckého spisovateľa Thomasa Manna a rozpráva príbeh hudobného skladateľa Gustava von Aschenbacha, ktorý v roku 1911 prichádza na dovolenku do Benátok, aby načerpal novú životnú silu a inšpiráciu. Jeho pozornosť tu upúta mladučký poľský chlapec Tadzio, ktorý býva v tom istom hoteli so svojou matkou a súrodencami a pre Aschenbacha sa stane symbolom dokonalej chlapčenskej krásy. Ide o čistú, platonickú lásku bez sexuálneho podtextu, ale literárnej predlohe i filmu sa často pripisujú homoerotické konotácie.
Keď Visconti pripravoval tento film, precestoval niekoľko európskych krajín, aby našiel ideálneho predstaviteľa postavy Tadzia. Napokon ho našiel na konkurze v Štokholme, keď ako piaty či šiesty v poradí vstúpil do miestnosti hanblivý tínedžer Björn Andrésen, ktorého na konkurz „dotlačila“ jeho babička. Visconti ním bol okamžite fascinovaný, mladíka do roly obsadil a počas festivalovej premiéry filmu v Cannes ho označil za „najkrajšieho chlapca na svete“.
Úspech filmu a obrovský záujem verejnosti i médií o jeho osobu natrvalo poznačil život chlapca, ktorý sa do tejto situácie dostal v podstate proti vlastnej vôli a bolo preňho ťažké vyrovnať sa so všetkým, čo jeho nový status priniesol. Švédski tvorcovia filmu oslovili 66-ročného Björna Andrésena (mimochodom, stal sa profesionálnym hercom; v roku 2019 sme ho mohli vidieť aj v našich kinách v mysterióznej dráme Ariho Astera Slnovrat) a spolu s ním sa vo filme Najkrajší chlapec na svete vracajú nielen k okolnostiam vzniku filmu Smrť v Benátkach z Björnovho pohľadu, ale aj k jeho ďalšiemu, veľmi dramatickému životu až po súčasnosť. Björn nás „vezme na pozoruhodnú cestu, utvorenú z jeho osobných spomienok, dejín kinematografie, poľnej slávy a tragických udalostí. Možno je to jeho posledný pokus vrátiť svoj život do starých koľají.“ Dramaturg festivalu Ivan Hronec to komentuje slovami: „Švédsky dokument nemá zľutovanie. Tak sa pripravte.“ K téme tohto filmu je pripravený okrúhly stôl Michala Havrana (28. 1.), ktorý sa bude so svojimi hosťami rozprávať o tom, aký býva osud detských hviezd a aké tiene prenasledujú mladé talenty po zvyšok života.
Spomínané tri filmy čaká spolu s ďalšími siedmimi premiérové uvedenie v našich kinách. Súčasťou programu Scandi bude aj desiatka „starších“ filmov (z rokov 2015 až 2020), uvedených prevažne v režime online. Medzi nimi je aj Snívanie pri mori (Dreams by the Sea, koprodukcia Faerských ostrovov a Dánska, r. Sakaris Stora), ktorého protagonistka, 16-ročná Ester žije bezpečným, ale všedným životom so svojimi nábožensky založenými a konzervatívnymi rodičmi v malej izolovanej zátoke na Faerských ostrovoch.
Jedného dňa spozná v nedeľnej škole Ragnu – dievča, ktoré sa práve prisťahovalo so svojou matkou alkoholičkou a osemročným mladším bratom. Ester vidí v Ragne niečo, čo celý život hľadala. Protiklady sa pritiahnu a vznikne priateľstvo. Spoločne snívajú o úteku zo svojich nudných životov, ale uvedomia si, že jediné, pred čím chcú uniknúť, sú vlastne ony samy… Hoci to v príbehu nie je explicitne vyjadrené, vzťah dvoch mladých hrdiniek sa niekedy interpretuje ako ľúbostný.
Kompletné informácie o tohtoročnom Scandi nájdete na webe festivalu.