Kde nájsť odvahu a postaviť sa za seba? A ako sa postaviť aj za správnu vec a neohnúť chrbát, hoci nás do toho tlačí okolie? O tom bola diskusia Tepláreň naživo s ústavnou právničkou Luciou Berdisovou, režisérom Petrom Bebjakom a zakladateľom projektu Hoaxy a podvody Davidom Púchovským.
Ak musíme pred inými popierať svoje skutočné ja, necítime sa vo vnútri dobre. Nájsť odvahu byť sám sebou a postaviť sa aj za druhých, to môže byť niekedy dlhý a náročný proces. Obzvlášť, ak patríme k menšine.
Režisér Peter Bebjak opisuje tri fázy hľadania vlastnej identity. Prvou bolo obdobie, keď si na strednej škole uvedomil, že je v poriadku a nemá čo skrývať. Na vysokej škole sa otvoril priateľom a nakoniec aj verejnosti. „Prvý vzťah počas vysokej školy mi dal silu dokázať rozprávať blízkym, kamarátom a spolužiakom, že som gay. Tým vzťahom som získal aj ďalších kamarátov a otvorila sa mi vtedajšia komunita,“ spomína.

Možno máme v genofonde byť ticho
David Púchovský prežíval hľadanie svojej identity podobne, ale druhá fáza trvala uňho dlhšie. „Povedal som si, že raz do roka o tom niekomu poviem. Neviem spätne ani zanalyzovať, čoho som sa tak bál. Možno to bolo mojím povolaním, ktoré nikdy nebolo normálne. Začínal som ako novinár a robil investigatívu, tak som sa bál, že by to niekto zneužil,“ vraví.
„Možno máme aj v genofonde, ako Slováci, byť ticho. Radšej nič nehovoriť o sebe, lebo čo si pomyslia susedia,“ dodáva. Na druhú stranu sa nediví ľuďom, ktorí sa boja vyautovať, keď sledujú nálady v spoločnosti a nenávistné prejavy osobností, ktoré by ju mali formovať.

Pri téme hľadania svojej identity spomína Lucia Berdisová na nedostatok LGBTI+ vzorov počas vyrastania v 80. rokoch v meste na východnom Slovensku. „Od mala som vedela, že mám niečo inak – inak som sa prejavovala, hrávala. A bol tam spoločenský tlak dať sa do laty a predstierať… Chýbali mi vzory. Aj keď som čítala o takých ľuďoch v Slovenke, mala som pocit, že v Prešove som to len ja. Mala som pocit, že ak sa prejavím, rozosmutním ostatných a bála som sa, či ma príjmu,“ hovorí.
Väčšina nechápe, čo je to žiť ako dvojitý agent
Pre Davida Púchovského bol zlomový moment, keď sa vyautoval na Pride v roku 2023. Viedli ho k tomu aj problémy v dlhoročnom vzťahu. „Spravil som to nielen pre vzťah, ale aj sám pre seba a ostatných ľudí, ktorí sú vplyvom hejtu pod tlakom a majú strach,“ vraví.
„Prinieslo mi to vnútornú slobodu. Je ťažké vysvetliť väčšine heterosexuálov, čo je to žiť dlhé roky ako dvojitý agent. Človek už vie, čo má povedať, dopredu má pripravené odpovede na nepríjemné otázky, vie usmerniť rozhovor iným smerom a vytvára si legendy,“ dodáva.
Lucia Berdisová hovorí o mini panikách, ktoré zažívala aj v bežných situáciách. „Šéf v Amerike mi vravel, že by sme mohli prísť viaceré aj s mojou girlfriend. Myslel len kamarátku, ale hneď ma chytila panika – odkiaľ to vie. Tých mini paník bolo množstvo a boli súčasťou vyrastania a dospievania. Chvalabohu ich už nemám,“ hovorí.
Postupne prišli aj coming-outy, hoci niektoré si vopred neplánovala. „Myslím si, že odvaha súvisí s vnútorným bezpečím a ľuďmi, o ktorých viem, že ma majú radi. Keď vás má niekto rád, viete mať cez to radi sami seba,“ dopĺňa.
Peter Bebjak sa prvýkrát otvoril pred širokou verejnosťou a médiami, keď na festivale v Karlových Varoch po ocenení filmu Čiara poďakoval svojmu priateľovi. „Väčšinou viem, čo urobím, a domyslím si predtým aj dôsledky. S Andrejom sme sa bavili, že budeme využívať verejný priestor na to, aby sme povedali aspoň jednu vec, ktorá môže niekomu pomôcť, alebo ho ovplyvniť,“ vraví.
„Takže aj keď sú rozhovory pre Šarm a podobne, vždy spomeniem Andreja ako svojho priateľa. Je to pre mňa normálne a tým pádom učím aj novinárov a čitateľov, aby to takisto prijali a brali,“ dodáva.
Kde nabrať silu a odvahu ozvať sa?
Všetci traja diskutujúci sa zhodujú, že ozvať sa nie je ľahké. Aj preto sú hrdinami a hrdinkami tí, ktorí to napriek tomu dokázali. Potrebujeme sa ale vzájomne prepájať, vytvárať podporné skupiny, obklopovať sa ľuďmi, ktorými typovo chceme byť, a to nám môže dodať silu ozvať sa.

„Nikto nemôže garantovať, že sa situácia nezhorší. Keď už bude naozaj zle, ľudia si budú klásť otázku, či spravili maximum. Na druhej strane by mal každý robiť to, čo je v jeho silách. Nemôžeme očakávať, že ako jednotlivci zvrátime vojnu na Ukrajine, ale aj maličké veci tvoria komplex,“ myslí si David Púchovský.
„Majster Yoda povedal v Hviezdnych vojnách Anakinovi, že strach vedie k nenávisti a nenávisť k utrpeniu. V Biblii je zas, že utrpenie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť vytvára charakter a charakter nádej. Takže, keď spojíme Hviezdne vojny s Bibliou, tak na začiatku je strach, ale keď prejdeme všetky štádiá, tak vo finále je nádej,“ uzatvára Lucia Berdisová.
Záznam celej debaty si môžete pozrieť na tomto linku. Tepláreň naživo je sériou diskusií, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung, zastúpenie v Českej republike.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk