Michal Dudoň
Prešlo 13 rokov od prvého PRIDE festivalu a LGBTI+ ľudia majú v podstate stále rovnaké požiadavky. „Je to na jednej strane frustrujúce a na druhej strane vidím, že nám ešte nedochádza energia,“ uviedla Jana Mičeková z Dúhového PRIDE Bratislava v diskusii Tepláreň naživo.
PRIDE je po vzore iných európskych miest práve tým dňom, kedy sa s hrdosťou oslavuje pestrosť rodových identít a sexuálnych orientácií, na Slovensku to však ani zďaleka nie je len o zábave a radosti. „Stále tam je prítomné najmä upozornenie na nerovnosti v spoločnosti,“ pokračuje Mičeková. Organizátori sa teda snažia vytvoriť aspoň na nejaký čas vo verejnom priestore takú atmosféru, kde sa LGBTI+ ľudia môžu prejaviť a užiť si chvíľu slobody a rešpektu.
Energia na celý rok
Pre Róberta Furiela z PRIDE Košice je podujatie dôležitým testom, ako sme na tom v skutočnosti s ochranou ľudských práv. „Mnohí sme občania a občianky Slovenska a pokojné zhromažďovanie sa je naším základným právom,“ vysvetľuje. A hoci viacerí ľudia tvrdia, že vraj proti LGBTI+ ľuďom nič nemajú, zrazu je to iné, keď má mestom prejsť dúhový sprievod. „Rozmanitosť a rôznorodosť je súčasťou celej spoločnosti. Rovnako je aj súčasťou našich komunít, je vyjadrením našich autentických životov. Chápem, že mnoho ľudí nebolo vo svojom živote vystavovaných rozmanitosti. Tu majú príležitosť natrénovať si akceptáciu,“ konštatuje Furiel.
Organizačný tím PRIDE Bratislava pripravuje podujatie počas celého roka a sústredí sa najmä na to, aby júlový sprievod vyšiel čo najlepšie. Uvedomujú si zároveň, že dúhový festival má dlhodobý dosah na spoločnosť a často práve ten jeden deň spustí dôležité zmeny. Mičekovú teší, že čoraz viac mestských a štátnych organizácií či inštitúcií si uvedomuje spoločenskú situáciu a vyvesia dúhovú vlajku. „Následne počúvame, čo sa deje v diskusných fórach pod príspevkami. A ja si stále myslím a som o tom presvedčená, že toto je najlepší prvý krok,“ hovorí Mičeková. Spolu s Furielom tiež pripomínajú, že mnnohí ľudia prídu na PRIDE načerpať novú energiu, ktorá ich potom hreje a poháňa najbližšie mesiace.
Ide hlavne o bezpečnosť
Čo sa týka kódexu správania na PRIDE, Mičeková zdôrazňuje, že jeho zámerom nebolo nikoho obmedzovať či prikazovať ľuďom, ako majú prísť oblečení. Má za to, aby ľudia na PRIDE prišli čo najpohodlnejšie a aby čo najlepšie vyjadrili svoju osobnosť. Cieľom kódexu bolo najmä garantovať bezpečnosť, vyhnúť sa provokáciám a konfliktom a takisto predchádzať tomu, aby bolo podujatie zneužité proti LGBTI+ ľuďom, ktorí sa ho zúčastnili. A ako organizačný tím musia pamätať aj na platnú legislatívu. „Máme tu zákony Slovenskej republiky, ktoré udávajú nejaké hranice,“ povedala Mičeková. Podobne sa vyjadril aj Furiel z PRIDE Košice, ktorý konštatoval, že nahota by na PRIDE neprešla, lebo je proti zákonom Slovenskej republiky.
Potvrdzuje však, že cieľom dúhového festivalu je otvárať diskusiu o tom, čo je vhodné a čo nie vo verejnom priestore. Priblížil aj svoju vlastnú skúsenosť, keď nevedel, ako reagovať na osobu s čertovskými rohmi na PRIDE. Hoci ho to najprv vyrušilo, uvedomil si následne, že daný človek vlastne na nikoho neútočí, len si dal na seba niečo, s čím chcel výjsť von. Furiel tiež upozorňuje na dvojaký meter, ktorý je voči výstredne či sporo oblečením ľuďom na PRIDE v porovnaní s inými podujatiami. „Napríklad karneval v Rio de Janeiro, neviem o tom, že by boli nejaké zásadné protesty z rôznych komunít. Títo ľudia sa rozhodli vyjadriť samých seba týmto spôsobom,” dodáva Furiel.
Čo je vlastne cieľom PRIDE festivalu? Prináša LGBTI+ ľuďom osoh alebo im naopak môže aj škodiť? Je to naďalej protest s jasnými politickými požiadavkami? Alebo to má byť už skôr o zábave a oslave? Pozrite si diskusiu Tepláreň naživo: PRIDE ako protest alebo oslava?
Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung e.V., zastúpenie v Českej republike.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk