Michal Dudoň
Pre obavy z výsledkov volieb začali mnohí LGBTI+ ľudia uvažovať o odchode zo Slovenska. Je situácia naozaj taká zúfalá? Existuje šanca, aby boli po voľbách prijaté zákony, ktoré zrovnoprávnia LGBTI+ ľudí? O týchto otázkach sme sa rozprávali s Michaelou Denešovou z Iniciatívy Inakosť a trans aktivistkou Liberty Blake Simon. Diskusia bola súčasťou kampane Chcem tu zostať.
Trans aktivistka Liberty Blake Simon sa na Slovensku cíti dobre: či už sa to týka prostredia, kde žije, pracuje, alebo či sa to týka jej rodiny. „To, čo čítam vo svojich správach na Instagrame, je však úplne iná realita ako tá moja pekná bublina, v ktorej sa cítim dobre,“ hovorí Simon v diskusii Tepláreň naživo.
Ľudia ju často kontaktujú s tým, že si čoraz viac uvedomujú vlastnú identitu. Chceli by zažiť slobodu, no zároveň sú chytení v traumách, ktoré si naša spoločnosť predáva z generácie na generáciu. „Ľudia nemajú možnosť obrátiť sa na správnych odborníkov, ktorí by im pomohli s ich identitou, s ich prežívaním strachov, ktoré majú,“ konštatuje Simon.
Nechcela, aby o ňu prišla rodina
Simon v sedemnástich rokoch odišla s priateľom do Holandska. Hoci sa tam cítila bezpečne a spokojne, nakoniec sa vrátila. „Ja som veľmi vďačná za tie roky, ktoré som mohla stráviť vonku, a chcem, aby niečo podobné zažili Slováci u nás. Preto si myslím, že je dôležité, aby sme išli voliť a urobili si to Holandsko aj tu pre každého,“ vysvetľuje.
Jej motiváciou vrátiť sa na Slovenska bolo to, že nechcela, aby o ňu prišla jej rodina. Tranzíciu zažila teda obklopená rodinou, ktorá ju dokázala lepšie spoznať.
„Vedela som, že pokiaľ zostanem v Holandsku, podstúpim tam tranzíciu a prídem naspäť už ako úplne iný človek, tak by to bol pre nich veľký šok. Vedela som, že by to nepochopili z úplne pochopiteľných dôvodov, lebo tranzíciou si prechádza aj ten rodič,“ povedala Simon.
Každodenný stres
Dôvodov, prečo LGBTI+ ľudia odchádzajú z domovskej krajiny, je niekoľko. Dennodenne čelia istej miere stresu pri bežných aktivitách: pri nákupe, pri podávaní prihlášky do školy či pri vybavovaní dokladov. „Diskriminácia a aj obavy z diskriminácie sú dôvodom, prečo sa ľudia rozhodnú odísť do krajiny, kde vidia, že minimálne legislatívne sú chránení omnoho viac. Ďalej že tam je spoločensky vyššia tolerancia či rešpekt voči ľudským právam,“ upozorňuje Michaela Denešová z Iniciatívy Inakosť.
Menšinová sexuálna orientácia a rodová identita sú teda neraz príčinami, prečo sa ľudia rozhodnú žiť v inej krajiny. Nechcú zažívať každodenné napätie a obavy. Spolu s nimi odchádza aj veľký ľudský potenciál do inej krajiny.
Atmosféra v spoločnosti výrazne súvisí s platnou legislatívou. Podľa Denešovej sa to nedá oddeliť. „Ak je atmosféra v spoločnosti odmietavá, neprijíma členov svojej spoločnosti, tak ani samotní politici a političky nemajú motiváciu niečo meniť,“ pokračuje Denešová.
Slovensko potrebuje šikovných ľudí
Keďže nemáme na Slovensku adekvátnu právnu ochranu pre všetkých, teda aj pre menšiny, tak len ťažko sa darí presadzovať rešpekt voči ľudským právam a ich následne dodržiavanie. Ak zároveň nebudeme vzdelávať ľudí, nemôžeme dosiahnuť spoločenskú akceptáciu LGBTI+ ľudí.
„Máme antidiskriminačný zákon, kde je zachytená aj sexuálna orientácia, ale pokiaľ to neuplatňujeme v každodennom živote, pokiaľ nedochádza k reportom aj na príslušné inštitúcie a organizácie, tak nedokážeme jednoducho bojovať proti diskriminácii,“ poznamenala Denešová.
Pred voľbami atmosféru dotvára aj predvolebná kampaň, ktorá je často plná nenávistných vyjadrení politikov a političiek. Negatívne, hanlivé a urážlivé vyjadrenia môžu spôsobiť ďalší odliv veľmi kvalitných ľudí, ktorých naša krajina potrebuje. Obe hostky sa zhodujú, že napriek ťaživej atmosfére pred voľbami treba ísť k volebným urnám. Práve tie sú spôsobom, ako zmeniť smerovanie krajiny.
Diskusia je súčasťou kampane Chcem tu zostať. Podujatie podporila Nadácia Zastavme korupciu.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk