Viliam Miklovič
Demografická kríza zasiahla aj Slovensko, môže za to nízka pôrodnosť aj zlá ekonomická situácia, pre ktorú mnohí volia radšej život v zahraničí. Podobne sa rozhodujú aj viacerí z dúhovej komunity, ktorí už majú plné zuby nepriateľských nálad v spoločnosti a hádzania polien pod nohy zo strany štátu.
Slovné spojenia „demografická kríza“ a „odliv mozgov“ sa v posledných rokoch stali súčasťou politického diskurzu na Slovensku. Podľa projekcií Infostatu je Slovensko starnúcou populáciou a v nasledujúcich dekádach môžeme očakávať emigráciu najmä mladých a vzdelaných ľudí do západnej Európy, čo už teraz predstavuje problém v oblastiach ako je školstvo a zdravotníctvo. Naopak v súlade s globálnymi migračnými trendmi, migranti a migrantky na Slovensko prichádzajú a budú prichádzať zväčša z chudobnejších krajín a krajín východnej Európy.
Tieto trendy však pravdepodobne budú v blízkej budúcnosti ovplyvnené snahou slovenskej vlády udržať mladých ľudí na Slovensku a imigrantov a imigrantky za hranicami. Ako presne budú tieto snahy vyzerať, ešte nie je úplne zrejmé, ale podľa vyjadrení ministra financií to vyzerá tak, že sa vláda bude sústreďovať najmä na zvýšenie pôrodnosti a ekonomické zázemie mladých rodín na Slovensku.
Unavení z diskriminácie
Ekonomické podmienky života na Slovensku sú nepochybne kľúčovou témou migrácie, ale nie sú jedinou témou. Mnoho občanov a občaniek Slovenska každoročne odchádza aj z politických dôvodov, ako napríklad neuznanie práv LGBTI+ osôb zo strany štátu. Podľa dát z Európskej únie zažívajú LGBTI+ ľudia na Slovensku viac násilných incidentov ako LGBTI+ ľudia vo väčšine krajín EÚ. Zároveň takmer dve tretiny slovenských LGBTI+ osôb vníma, že urážlivý jazyk na ich adresu je v politike veľmi bežný (EÚ priemer je 44%).
Zažitá diskriminácia v kombinácii so žalostným stavom slovenskej legislatívy v oblasti LGBTI+ práv vytvárajú na Slovensku nepriateľskú atmosféru, pre ktorú sa každoročne mnohí LGBTI+ ľudia rozhodnú krajinu opustiť. V súčasnosti Slovensko v tejto oblasti nezbiera dáta, takže nevieme s určitosťou povedať, o akom počte ľudí hovoríme. Podľa prieskumu Iniciatívy Inakosť z roku 2017 však takmer sedem z desať LGBTI+ ľudí na Slovensku niekedy rozmýšľa nad odchodom do zahraničia. Toto číslo je vskutku alarmujúce nielen preto, že vypovedá o zlej kvalite života jednej časti populácie, ale v kontexte demografickej krízy predstavuje potenciálnu stratu desiatok tisíc občanov a občaniek Slovenska.
Dúhoví občania a občianky
Ignorovanie týchto politických rozmerov demografickej krízy a straty odbornej pracovnej sily sa už teraz pre Slovensko ukazujú ako problematické. Paradoxom je, že slovenská migračná politika v oblasti prisťahovalectva je takmer výlučne ovplyvnená politickými náladami a nie ekonomickou situáciou. Veľmi málo sa hovorí o ekonomických benefitoch, ktoré imigranti a imigrantky na Slovensko prinášajú, naopak príchod im sťažujú rasistické a xenofóbne štátne politiky, ktorých jediným cieľom je zabrániť cudzincom usadiť sa na Slovensku za každú cenu.
Je otázne, či a kedy sa začne vláda seriózne zaujímať aj o politické dôvody odchodu ľudí zo Slovenska. S určitosťou však môžeme povedať, že akákoľvek úprimná diskusia o demografickej kríze musí zahŕňať aj stav práv a kvalitu života LGBTI+ ľudí.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk