Marek Hudec
Bozk je prejavom zdravého partnerského vzťahu, reagujú scenáristky seriálu Priznanie.
Chceli v televízii zobraziť rôzne formy netolerancie. Seriál Priznanie na RTVS jeho tvorcovia a tvorkyne vymysleli ako voľné pokračovanie titulu Hniezdo. Hlavné postavy rodiny Važanovcov (Soňa Norisová, Alexander Bárta) doplnila Sýrčanka Lejla, mladá žena čakajúca na azyl na Slovensku.
Novinka, ktorú začali vysielať 9. januára, však vyvolala búrlivú diskusiu kvôli niečomu inému. V prvej epizóde sme sa zoznámili aj so sociálnou pracovníčkou Andreou, ktorú si zahrala Rebeka Poláková. Seriál sa nezľakol ukázať jej intímny svet, teda jej partnerku Renátu, s ktorou sa v jednom zo záberov pobozkali. To vyvolalo nenávistnú reakciu biskupa Jozefa Haľka.
Teraz scenáristky seriálu Naďa Jurkemik a Zuzana Lišková vysvetľujú, ako postupovali pri zobrazení príbehu lesbického páru.
Bola medzi tvorcami a tvorkyňami širšia diskusia o tom, či do seriálu zakomponovať postavu z LGBTI+ komunity? Vnímate to ako kontroverznú tému?
Dramatické dielo začína vznikať od pôvodného autorského nápadu – akú tému si zvoliť a aké postavy budú niesť príbeh. Seriál prepletá viacero príbehov rôznych ľudí, ktorých osudy navzájom súvisia, ovplyvňujú sa vo vzťahoch. Pracovných aj súkromných. Lásky, konflikty, sklamania aj zmierenia. A všetci žijú v makrosvete, ktorým je spoločnosť so všetkými svojimi pozitívnymi aj negatívnymi javmi.
Náš tvorivý tým si zvolil za centrálnu tému seriálového príbehu problém intolerancie, voči iným názorom, iným kultúram, sociálne handicapovaným, no aj inej sexuálnej orientácii. Všetkému, čo sa podľa konvenčného chápania vymyká životu bežného človeka, čo zdanlivo nerešpektuje zaužívané pravidlá, akými sa riadi väčšina ľudí, a tým môže mnohých dráždiť, či dokonca generovať agresivitu. Bez toho, aby sa ostatní usilovali aspoň pochopiť tých, ktorí sú v niečom „iní“. S normálnou ľudskou empatiou.
Ako prebiehala diskusia o postave sociálnej pracovníčky a jej partnerky?
Diskusia o postave prebiehala štandardným spôsobom: snažili sme sa ich dejovú líniu tvoriť tak, aby vhodne zapasovala do celkového príbehu. Chceli sme v rámci témy migrácie, tolerancie a schopnosti našej spoločnosti prijať „iné“ zároveň priniesť rozmanitosť názorov, postojov a prístupov. Práve tieto dve postavy nám poskytli priestor a vhodný spôsob na jeden odtieň celkového obrazu.
V slovenských seriáloch vidíme málo príbehov zachytávajúcich život queer ľudí. Rozmýšľali ste, ako postavy čo najlepšie napísať? Bola to pre vás výzva?
Charakteristika postáv ako queer je podľa nás veľmi splošťujúca, vnímame to skôr ako jednu z charakteristík postáv. Okrem tejto majú množstvo iných, ktoré sú pre ich život taktiež určujúce a dôležité. Našou ambíciou bolo vytvoriť plastické, uveriteľné a plnohodnotné postavy a ich životy. Príbeh Andrei a Renáty nie je výnimočný, je o hľadaní lásky a vzájomného porozumenia, ktoré každý človek potrebuje. Aby mohol žiť, pracovať, byť šťastný, ak mu to okolnosti umožnia.
Súkromný život a intimita vo vzťahu sú „chráneným“ výsostným právom každého človeka. Či ide o partnerstvo dvoch pohlaví alebo iného. Svoje problémy má každý partnerský vzťah. Najviac však ten „iný“, keďže sa často stáva terčom klebiet, posmechu či dokonca odsúdenia. Chceli sme v našom príbehu skrátka predstaviť dve mladé sympatické ženy, ktoré sú ochotné a schopné pomáhať iným v ich ťažkostiach a trápeniach. No sebe samým vždy pomôcť nevedia, ak narazia vo svojom okolí, pracovnom, rodinnom, na bariéru nepochopenia a intolerancie. Či ten tlak ustoja alebo nie, bude záležať na sile ich vzájomného citu. Lebo práve pre túto „inakosť“ to majú v mnohom ťažšie.
V postave sociálnej pracovníčky a jej partnerky ste sa inšpirovali u známych alebo ste mali inú inšpiráciu?
Spoločenská selekcia a ostrakizácia ľudí na základe rasy, vierovyznania aj sexuálnej orientácie sa vinie stáročiami a spôsobila už mnoho tragédií. Chceli sme sa preto aj v 21. storočí cez výpoveď umeleckého dramatického diela dotknúť témy, o ktorej sa nazdávame, že patrí k ústrednej myšlienke nášho seriálu.
Nečerpali sme z konkrétnych autentických príbehov či ľudí, ide o fiktívny príbeh vo všetkých jeho dejových linkách. No tvorcov vždy inšpiruje a bude inšpirovať vnímanie reality, v ktorej všetci žijeme, a ak náš seriál otvorí pár otázok na zamyslenie u divákov, hoci polemicky, potom náš zámer vyšiel.
Diskutovali ste o tom, či na obrazovke ukázať bozk dvoch žien?
Nie. Bozk je prejavom ich normálneho, zdravého partnerského vzťahu, a ako taký k nim patrí. Naším cieľom nebolo šokovať, rozhodne sme nepočítali s búrlivými reakciami, ktoré vyvolal tento citlivo stvárnený bozk jedného funkčného páru, hoci medzi dvomi ženami.
Počítate s postavami aj do ďalších epizód, prezradíte, ako bude ich príbeh pokračovať?
Pokračovanie, samozrejme, nemôžeme prezradiť, ale obe sú dejotvornými súčasťami až do samého konca seriálu. Celá ich línia má v seriáli svoje opodstatnenie a zmysel. Veríme, že po odsledovaní všetkých desiatich dielov seriálu bude táto odpoveď divákom jasnejšia.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk