Michal Dudoň
Prenasledovanie LGBTI+ ľudí v Čečensku pokračuje, je spojené s násilím a väzením. Podľa údajov Amnesty International Slovensko začali rozsiahle útoky na práva gejov a lesieb v roku 2017 a veľa prípadov bolo zaznamenaných aj v roku 2019.
„Podľa niektorých zdrojov bola situácia podobná ako v roku 2017. V priebehu pol roka zajali niekoľko desiatok ľudí z LGBTI+ komunity, aj keď tieto čísla sú pravdepodobne ešte vyššie. Za posledné dva roky vieme o niekoľkých zverejnených prípadoch prenasledovania LGBTI+ ľudí,“ uviedla Daniela Mužíková, koordinátorka pre kampane a médiá Amnesty International Slovensko.
Čistky
Je rok 2017. V Čečensku sa začal hon na gejov a lesby. Mnohí boli zadržaní a väznení v táboroch, ktoré ľudskoprávne organizácie označujú za koncentračné. Dochádza k únosom, mučeniu a vraždeniu mužov a žien, ktorých považujú v krajine za gejov a lesby. Čečenská vláda vtedy okrem spochybňovania, že na jej území žijú ľudia inej ako heterosexuálnej orientácie, navyše popierala aj skutočnosť, že si mala objednať „preventívne čistky“.
Ich cieľom bolo odstránenie „nežiaducich a nevyhovujúcich“ jednotlivcov z krajiny. Uplynulo niekoľko rokov, no čečenské a ruské autority prenasledovanie LGBTI+ komunity stále odmietajú. „Zároveň od roku 2017 neboli zverejnené informácie o zatvorení či zrušení tábora, nie je dôvod ani predpokladať, že sa tak stalo,“ pokračovala Mužíková.
Ramzan Kadyrov, ktorý vládne v Čečenskej republike (autonómna republika Ruskej federácie) približne 15 rokov, dostal z Kremľa voľnú ruku. Beztrestne sa zapojil do porušovania ľudských práv a represií. Pod jeho vedením predstavitelia čečenských bezpečnostných orgánov nezákonne zadržiavali, mučili či vykonávali kolektívne tresty na ľuďoch, ktorých miestne úrady vnímajú ako lesby, gejov, bisexuálne alebo transrodové osoby.
Meno Ramzan Kadyrov sa spomína aj v tieto dni. Nedávno oznámil nasadenie svojej elitnej jednotky na pomoc ruským okupantom na Ukrajine. Do bojov sa zapojil aj jeden z jeho poradcov, Magomed Tushayev, ktorý zároveň stál aj za „homosexuálnou čistkou“ v Čečensku. Dobrou správou je, že počas okupácie Ukrajiny padol. Ako informoval The Kiyv Independent, 26. februára ho zabili pri vedení pluku čečenskej národnej gardy.
Mučenie
Prenasledovanie LGBTI+ ľudí v Čečensku sa však neskončilo v roku 2019, realitou bolo aj počas minulého roka. Vo februári 2021 polícia zadržala Salecha Magamadova a Ismaila Isaeva. Tí sa snažili opustiť Čečensko zo strachu pred prenasledovaním za zverejňovanie protivládnych komentárov na sociálnych sieťach, no aj pre vyhrážky týkajúce sa ich sexuálnej orientácie. Žiaľ, oboch nakoniec zadržali a násilne držali v Groznom. Boli údajne mučení a sú stále za mrežami. Čakajú na súdny proces pre falošné obvinenia z napomáhania nelegálnej ozbrojenej skupine. Čečenské úrady sa vyhrážali ich rodinným príslušníkom s cieľom prinútiť ich, aby stiahli svoje tvrdenia o zlom zaobchádzaní.
V Čečensku sú navyše časté aj „vraždy zo cti“. Ako napísala publicistka Petra Procházková, brat alebo otec dievčaťa, ktoré napríklad „pošpinilo rodinu“ tým, že malo sex pred svadbou, môže takéto dievča zabiť a žiadny čečenský súd sa tým nebude zaoberať. Popravu homosexuála teda často vykoná vlastná rodina. Má na to podľa tradície právo. Hanba je totiž vraj horšia ako smrť.
Okrem toho lesby a bisexuálne ženy čelia aj domácemu násiliu či prenasledovaniu zo strany úradov. Spomenieme napríklad prípad 22-ročnej Khalimat Taramovej, ktorá je bisexuálka. Z Čečenska utiekla 4. júna 2021, pretože ju terorizovala vlastná rodna a nútila ju podstúpiť tzv. konverznú terapiu. Obetí je však priveľa a potvrdzujú, že násilie na LGBTI+ komunite v Čečensku neskončilo, ale stále pokračuje.
V roku 2017 sa hovorilo o viac ako 100 zadržiavaných ľuďoch, z ktorých aspoň dvaja zomreli. Mužíková z Amnesty International Slovensko informovala, že od konca roka 2018 do polovice roka 2019 malo byť zadržaných minimálne 40 ľudí, z ktorých minimálne dvaja mali byť zabití.
„Vyčistiť krv rodiny“
Mužíková konštatovala, že za koncentračné tábory v Čečensku doteraz voči nikomu nebola vyvodená zodpovednosť. „Ľudskoprávne organizácie niekoľkokrát vyzývali autority, aby situáciu riešili. Human Rights Watch, Amnesty International a ďalšie organizácie napísali spoločný otvorený list, Kadyrov aj Putin však všetky obvinenia odmietajú. Tamojší minister spravodlivosti Alexander Konovalov tvrdí, že prípady vyšetrili, ale neodhalili žiadne porušenie ľudských práv,“ komentovala Mužíková. Štátne orgány navyše tvrdia, že žiadni gejovia v Čečensku nie sú. A ak aj sú, ich rodiny by ich mali poslať preč, aby „vyčistili rodinnú krv“.
LGBTI+ identita sa oficiálne trestá vo viac než 70 krajinách. Podľa Mužíkovej spôsoby pomoci do veľkej miery závisia od kontextu. „V krajinách, v ktorých sú slobodné voľby, sa dá LGBTI+ komunite najlepšie pomôcť zvolením zástupcov, ktorí rešpektujú práva LGBTI+ ľudí. V niektorých krajinách sa dá protestovať a otvorene vyjadrovať svoj názor, v iných by otvorený protest dostal človeka do väzenia,“ poznamenala.
Okrem medzinárodnej solidarity, ktorá zahŕňa podpisovanie petícií alebo účasť na protestoch. pomáha aj tlak na politické autority. Mužíková dodáva, že nepochybne je dôležité aj vzdelávanie a informovanie širokej verejnosti. „V dobre informovanej a tolerantnej spoločnosti je komplikovanejšie systémovo utláčať akúkoľvek menšinu či šíriť bludy podobné tým, že LGBTI+ ľudia v Čečensku nie sú,“ dodala.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
