„Kto bude na rodičovskej?“ „A kto z vás nosí nohavice?“ To sú len niektoré zo stereotypných otázok, s ktorými sa niekedy dúhové rodiny na Slovensku stretávajú. Hoci v každodennom živote žijú rovnako ako každá iná rodina – riešia soplíky, škôlku a večerné uspávanie, ich právna istota je na chvoste medzi krajinami Európskej únie.
Diskusia Tepláreň naživo, ktorú moderoval Roman Samotný, otvorila tému života dúhových rodín s trojicou hostí: riaditeľkou OZ Rozmanita Annou Symington-Maar, bývalým vedúcim kancelárie prezidentky Metodom Špačekom a jeho manželom, právnikom a bývalým diplomatom Ivanom Novotným.
Dúhová rodina je tradičná rodina
„Slovo tradícia odráža niečo, čo tu vždy bolo. Presne tak tu boli odjakživa aj kvír ľudia, ktorí mali rodiny a vychovávali deti, len boli prenasledovaní, alebo ich ostatní nevideli,“ hovorí Anna Symington-Maar.
Dúhová rodina nemusí byť podľa Ivana Novotného len tá, kde sú kvír rodičia, ale aj deti. „Moja nukleárna rodina časom veľmi dobre prijala, že som gay. Stala sa dúhovou rodinou, aj keď moji rodičia sú 33 rokov v šťastnom heterosexuálnom manželstve a mám troch heterosexuálnych bratov,“ hovorí.
Slovensko má podľa Metoda Špačeka dlhodobo strach z neznámeho. „Keď sa pozrieme do minulosti, všetko, čo nebolo v našej kultúre, spôsobovalo strach a snahu izolovať, alebo vypudiť to zo spoločnosti. No v momente, keď sa stáva neznáme známym, otvorí sa tá slovenská duša, ktorá dokáže objať,“ myslí si.
„Kto ho naučí vŕtať?“
Aj dúhové rodiny sa stretávajú pravidelne s rôznymi stereotypmi. Ľudia sa pýtajú: kto je „otec“, kto je „mama“, kto „pôjde na rodičovskú“, alebo kto „naučí syna vŕtať“. „Ako keby lesby nevŕtali,“ smeje sa Anna Symington-Maar. Výskumy pritom dlhodobo ukazujú, že deti vychovávané v dúhových rodinách sa nelíšia v ničom podstatnom. Často sú však otvorenejšie a sebavedomejšie v tom, kým sú a aj ohľadom svojej vzťahovej orientácie.
Ivan Novotný si nemyslí, že ich synovi budú chýbať ženské vzory, pretože ho vychováva gejský pár. „Pre mňa je dôležité oceniť jedinečnosť rôznych rodových identít. Myslím si, že náš syn má výbornú starú mamu, výborné krstné mamy a máme veľa priateliek. Nemyslím si, že vidieť veci, ktoré sa spájajú s tým, čo obnáša byť ženou, musí byť len prenosná vec od rodičov,“ hovorí.
Všetci hostia sa však zhodujú, že ich partnerské vzťahy sú oveľa menej zaťažené rodovými stereotypmi ako mnohé heterosexuálne vzťahy a často je ich práca rozdelená päťdesiat na päťdesiat.
Nebojte sa dožadovať sa svojich práv
Slovensko je jedna z mála krajín, kde neexistuje žiadna právna regulácia pre páry rovnakého pohlavia a ich deti. Právne úkony, sobáše alebo pôrody v zahraničí, aby deti dostali rodné listy s oboma rodičmi, môžu stáť páry aj desaťtisíce eur. Mnohé si niečo také nemôžu dovoliť.
Ivan Novotný však povzbudzuje, aby sa dúhové rodiny nebáli dožadovať svojich práv na súde, keďže Slovensko má ako člen EÚ povinnosť rešpektovať právne záväzky, ktoré vychádzajú z manželstva uzatvoreného v inej krajine EÚ.
„Napriek tomu, že Slovensko nemá povinnosť nás volať manželia, má povinnosť rešpektovať právne účinky, ktoré vyplývajú z toho, že sme uzavreli manželstvo v inom členskom štáte EÚ. To znamená, že ak by sme sa dostali do situácie, kedy by sme mali rovnakú právnu povinnosť ako heterosexuálni manželia, Slovensko má povinnosť uznať tento nárok záväzku,“ vysvetľuje.
V praxi to znamená, že ak pár uzavrel manželstvo v zahraničí, mal by mať právo napríklad na materskú alebo navštevovať sa v nemocnici. „Veľa záleží od ľudí, ktorí právo aplikujú,“ vysvetľuje Špaček a spomína na situáciu, keď bol v nemocnici a jeho partnera Ivana Novotného uviedli ako manžela. Inde však môže platiť, že „Word nepustí“.
Hostia sa zhodujú, že k zmene často vedie osobná skúsenosť. „Keď ľudia spoznajú náš príbeh, absolútne to eliminuje akýkoľvek strach,“ hovorí Ivan Novotný, ktorý pochádza z konzervatívnej katolíckej rodiny. Dnes sú jeho príbuzní jeho najväčšími zástancami, hoci hlasovali v tzv. Referende za rodinu v roku 2015, ktoré boli namierené proti LGBTI+ ľuďom.
Budúcnosť dúhových rodín na Slovensku
„Ja sa o seba ani moju rodinu nebojím, máme veľké ekonomické privilégiá a podpornú sieť. Bojím sa o oveľa zraniteľnejších ľudí, LGBTI+ deti a mladých, transrodových a intersex ľudí,“ hovorí Anna Symington-Maar. Nádej jej dáva práca v jej škole Rozmanita, ktorou prináša do slovenského školstva väčšiu inklúziu a rozmanitosť.
Ivan Novotný vidí zasa nádej v mladej generácii. „Na fakulte prichádzam do kontaktu s mladými ľuďmi a napriek podmienkam v slovenskom školstve vieme robiť super veci. Vždy sa z tej výučby vrátim extrémne dobre naladený a poviem si: Wow, má to zmysel. Sú tu super ľudia a dá sa pracovať s tým, čo máme,“ uzatvára. Záznam celej diskusie si môžete pozrieť na tomto odkaze. Tepláreň naživo je séria diskusií, ktorá približuje životy a príbehy LGBTI+ ľudí a prostredníctvom osvety sa usiluje o budovanie láskavejšej a férovej spoločnosti. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung, zastúpenie v Českej republike.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
