Matej Handigay
Námet na článok, ktorý sa bude zaoberať tým, či by si páry rovnakého pohlavia mohli adoptovať dieťa alebo sa sobášiť, nosím v hlave už nejaký čas. Nedávno sa táto téma preberala aj v českom parlamente, keď schvaľovali návrh zákona o manželstvách pre všetkých. Po tom, čo som počul, som pocítil potrebu sprostredkovať aj svoj názor.
Ak ste opačne orientovaný, máte smolu. Aj táto veta z českého parlamentu vo mne zarezonovala. Máte smolu! Už ani nepočítam, koľkokrát za život som toto počul. Aj ja mám smolu, vlastne hneď dvakrát. Nielenže som homosexuál, ale ešte som aj hendikepovaný a na vozíku.
Dokázať nemožné
Odhliadnuc od toho, akú situáciu mám doma, a od toho, že si s rodičmi v postojoch a názoroch na môj život nerozumieme, keď sa na to pozriem z trošku inej strany, v tejto smole mám vlastne aj isté šťastie. Šťastie v tom, že som jediný hendikepovaý človek v domácnosti. Inak to však majú deti v domovoch či ústavoch. Keďže sa medzi hendikepovanými ľuďmi pohybujem odjakživa, poznám život v ústave a viem si o ňom vytvoriť obraz.
Aj za predpokladu, že ide o moderne vybudovaný ústav a že vychovávatelia sú empatickí, obetaví a žijú pre svoju prácu, budú mať tieto deti vždy smolu. Teraz nenarážam na to, že by nikdy nezažili pocit lásky či domova. Na základe vlastného hendikepu však viem, že len patriť niekam nemusí byť dostačujúce, osobnosť či postihnutie sú natoľko špecifické, že človek potrebuje niekedy niečo úplne iné, ako sa píše v tabuľkách. Mne individuálny pristup umožnil, aby som dokázal možno aj to, čo sa môže zdať pri mojej diagnóze (detská mozgová obrna) takmer nemožné.
Ale na toto všetko potrebujem veľa, veľa času a veľa podmienok ušitých presne mne na mieru. Keďže som jediný vozíčkar v domácnosti, dá sa tomu vyhovieť. Ak nie úplne, tak aspoň čiastočne. Ale v ústave je takýchto jedinečných osobnosti so špecifickými potrebami hneď niekoľko desiatok.
Kedy bude spoločnosť pripravená?
Ak by ma vychovával pár rovnakého pohlavia, vyskočil by som z okna! Ďalšia veta od jedného českého politika, ktorá mi vyrazila dych. Žiaľ, viem, že aj mnohí ľudia na Slovensku majú presne takýto postoj. Ale skúsme sa na to teraz pozrieť trošku z iného hľadiska. Kedy by som ja najradšej vyskočil z okna? Len pripomínam, že som vyrastal a naďalej bývam v štandartnej rodine.
Najradšej by som vyskočil z okna napríklad vtedy, keď vidím nejakú pomôcku, ktorá by mi uľahčila samostatný život, no nemôžem si ju ani ja, ani moja rodina dovoliť. Najradšej by som vyskočil z okna vtedy, keď mi dá svet pocítiť, ako veľmi nie je na mňa ani na môj samostatný život pripravený. Hoci som súčasťou spoločnosti už 32 rokov, tá mi neustále pripomína, že vlastne jej súčasťou nie som. Trápi ma to a cítim sa preto veľmi frustrovaný. Zároveň mi však beží mysľou otázka, čo prežívajú tí ľudia, ktorí musia žiť za múrmi ústavov a napríklad dodržiavať režim, ktorý im nevyhovuje, no ani pri najlepšej vôli nie je čas ho každému prispôsobovať na mieru.
Prečo týmto ľuďom, ktorí sú vlastne na okraji spoločnosti, nedopriať možnosť lepšieho života, napríklad aj v rodinách, kde budú mať dve matky či otcov? Prečo ich vlastne ochudobňujeme o lásku a pozornosť, ktorá by patrila iba im a ktorá by im určite zabezpečila ten najlepší predpoklad na osamostatnenie?
Podľa môjho názoru je odopieranie adopcií či manželstva rovnakopohlavným párom len plné predsudkov a výhovoriek. Skúšal sa niekto zamyslieť nad tým, že ak by sme odsunuli predsudky, mohli by sme dopriať šťastný a plnohodnotný život deťom, ktoré to šťastie stratili hneď pri príchode na tento svet?
Továreň na homosexuálov
Počul som veľakrát názor, že láska dvoch ľudí rovnakého pohlavia je proti prírode. Ale ako môže byť akákoľvek láska proti prírode? Veď bez lásky by tu vlastne nebolo nič. A navyše mnoho deti už v gejských či lesbických rodinách vyrastá. Môžu mať deti z predošlého heterovzťahu alebo v prípade lesbického páru mohli partnerky podstúpiť umelé oplodnenie. Rodiny majú rôzne podoby, životné okolnosti každého či každej z nás nie sú predsa podľa šablóny. Deti sa automaticky nerodia len do takej rodiny, kde je milujúca matka aj milujúci otec.
Ďalší názor, s ktorým sa veľmi často stretávam, je, že výchova v gejskej či lesbickej rodine bude určite mať negatívny vplyv na vývoj dieťaťa, pod čím mnohí myslia, že sa z neho stane gej či lesba. Z vlastných skúsenosti viem, že vplyv prostredia neprivedie človeka k tomu, aby bol homosexuál, sexuálna orientácia sa nedá nanútiť. Hoci som vyrastal v heterorodine, som gej, Tak ako mi orientáciu nikto neprikázal, tak mi ju ani nevie zakázať.
A keď už sme pri tom, naozaj si ľudia myslia, že páry rovnakého pohlavia by pre svoje dieťa nechceli, aby sa vydalo tou ľahšou cestou heterosexuality? Veď koľko rodičov by si pre svoje deti prialo, aby mohli naplno žiť svoju lásku, a nie čeliť útokom a odsudzovaniu, ktoré sami zažívali. Kým sa nezmení pohľad spoločnosti, budú mať smolu nielen tí, ktorí budú chcieť milovať z celého srdca, ale aj deti z ústavov, ktoré by mohli byť milované z celého srdca.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk