Marek Hudec
Alexandra Demetrianová a Zara Kromková z teplého združenia Saplinq spolu s ďalšími slovenskými aktivistami a aktivistkami hľadajú spôsoby, ako pomáhať.
Z Ukrajiny ušli pred vojnou už tri milióny ľudí a sú medzi nimi pochopiteľne aj tisíce queer ľudí. Slovenské neziskovky zdôrazňujú, že môžu častejšie čeliť násiliu, poníženiu a hneď niekoľkým zložitým právnym problémom.
„Ak boli v spoločnosti už v čase mieru nerovnosti, v čase vojny sa ešte zosilnia,“ upozorňuje aktivistka Alexandra Demetrianová z košického združenia Saplinq. Patrí k tým, čo sa situácii LGBTI+ utečencov na hranici venujú.
„Na Ukrajine nebolo gejským a lesbickým párom už pred vojnou umožnené uzatvárať manželstvá alebo žiadať o adopcie,“ vraví. Čo sa týka prechodu hraníc, podľa Alexandriných informácií lesbické ženy problém nemajú, lebo majú výnimku z brannej povinnosti. Tá sa totiž týka hlavne mužov od 18 do 60 rokov.
Môže sa teda stať, že ak gejská rodina vychováva dieťa, ani jedného z rodičov nemusia z Ukrajiny pustiť. Na hraniciach môže všetko skomplikovať korupcia, niekedy podľa Alexandry záleží aj od konkrétneho colníka, či prechod umožní.
Obavy nielen z ruskej agresie…
„Podľa správ organizácie ILGA bola pred vojnou tranzícia na Ukrajine umožnená medicínsky aj právne a patrí k drvivej väčšine krajín, ktoré nepodmieňujú prepis rodu na dokumentoch kastračným ani sterilizačným zákrokom, čím je aj o krok dopredu pred Slovenskom,“ pridáva sa Zara Kromková.
Počas vojny transrodoví muži, ktorí prešli tranzíciou, museli povinne zostať v armáde. „Nemám ilúzie, že by bolo ukrajinské vojsko inkluzívne k trans ľuďom. Trans muži, ktorí majú na dokladoch stále marker F, teda ženský rod, môžu cez hranice prejsť. No môžu zažívať transnegativistické správanie colníkov. Vieme o zdokumentovanom prípade transrodového muža, ktorému pri kontrole dokladov pohraničná stráž neprimerane zasahovala do súkromia a okrem iného mu hodili pas do koša. Voči takémuto správaniu sa musíme v modernej európskej krajine ostro ohradiť.“
Čo sa týka transrodových žien, tie, ktoré prešli právnou tranzíciou, opúšťajú Ukrajinu bez problémov. Najohrozenejšou skupinou počas vojny sú však tie, ktoré majú stále v dokladoch marker M, teda mužský rod. „Podľa našich informácií sú tieto ženy nútené regrutovať do vnútrozemia krajiny na front. Čelia nielen ruskej agresii, ale aj obavám z ohrozenia zo strany niektorých členov domácej armády,“ dopĺňa Zara obraz hroznej situácie.
Queer ľudia na Ukrajine môžu mať v týchto časoch bezprávia strach z prípadov extrémizmu, no zároveň ich desí, že si krajinu podmaní Rusko a začne presadzovať podobný teror voči LGBTI+ komunite, aký šíri Putinova propaganda. Alexandra napríklad upozorňuje, že v ukrajinskej národnej garde operuje aj skupina Batalion Azov, ktorá sa prejavuje nenávistne voči menšinám.
Na druhej strane si však Alexandra všíma, že na Ukrajine vznikajú v armáde aj LGBTI+ jednotky, keď sa queer ľudia rozhodli brániť vlasť pred ruskou agresiou so zbraňou v ruke. „Vidíme, že takéto bezprecedentné zomknutie krajiny môže niekedy spoločenské rozdiely mazať.“
Pre queer utečencov sme skôr tranzitnou krajinou
V prvý deň ruskej invázie na Ukrajinu všetky a všetci v organizácii Saplinq zažili šok. Čoskoro sa však začali koordinovať aj s inými slovenskými združeniami, ktoré sa venujú queer ľuďom: Iniciatíva Inakosť, Dúhový PRIDE Bratislava či Inokraj a začali rozmýšľať, ako by utečencom a utečenkyniam vedeli pomôcť. Slovensko je pre väčšinu stále tranzitnou krajinou a preto sa naši aktivisti a aktivistky prepájajú aj so zahraničnými partnermi. Vyzdvihnúť by chceli spoluprácu s českou neziskovkou Transparent.
Založili emailovú schránku pre prichádzajúcich Ukrajincov a Ukrajinky, hľadali pre nich ubytovanie, poskytovali informácie. Po komunikácii s inými humanitárnymi organizáciami sa zatiaľ rozhodli priamo na hranici neoperovať, aby neprispievali k možnému vyčleneniu queer ľudí a k homofóbnym či transfóbnym prejavom v chaotickej situácii.
Zara upozorňuje, že trans ľudia prichádzajúci na naše územia sa však u nás môžu cítiť len tak dobre, ako tí, čo tu už žijú. A ich situácia je stále katastrofálna, pretože chýbajú kapacity v dostupnej zdravotnej starostlivosti počas tranzície, čo štát dlhodobo ignoruje.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk