Marek Hudec
Verila, že keď nájde správneho človeka, bude s ním vedieť spať.
Dlho jej trvalo pochopiť, že necíti príťažlivosť tak ako jej okolie. S témou sexu sa stretla prvý raz, ako väčšina z nás, na základnej škole.
„Najprv ma tiež zaujímala, pripadalo mi to ako niečo zvláštne, zakázané. Potom o sexe začali ľudia v mojom okolí hovoriť cez svoje skúsenosti. Vtedy som si sama pre seba pomyslela, že len preháňajú, a zdalo sa mi čudné, že to tak často riešia,“ vraví 22-ročná respondentka, ktorá by chcela zostať v anonymite, a preto ju pre potreby tohto článku budeme volať Jana.
Keď mala 16, začala uvažovať, že je možno asexuálka. „Povedala som to vtedy 2 – 3 ľuďom, upozornila som ich, aby to zatiaľ nešírili, lebo o tom stále len rozmýšľam. Nechcela som si to však pripustiť, snažila som sa, aby to tak nebolo.“ Čoskoro si našla prvého priateľa, no spávať s ním nevedela, a zakrátko sa rozišli.
Podľa výskumu Bedbible.com je v populácii zhruba 1,7 percenta ľudí, ktorí by sa vedeli identifikovať strešným pojmom asexualita. Ich spoločnou črtou je, že necítia sexuálnu príťažlivosť. Podľa výskumu sa s asexualitou častejšie stotožňujú ženy a nebinárni ľudia.
Je to ako kýchnutie. Človek by aj chcel, no nevie
Jana upozorňuje, že pojem má tri podkategórie a je to niečo iné, ako keď niekto drží celibát. Rozdiel je v tom, že jedni úplne odmietajú myšlienku mať sex, druhí si to vedia predstaviť, napríklad vo vzťahu. Do tretej kategórie patria tí, pre ktorých je sex príjemný a nevyhýbajú sa mu.
Jana aj na vysokej škole skúšala mať vzťahy, no sex mať s partnermi nevedela. Verila, že sa to zmení, keď stretne správneho človeka. Nestalo sa to. „Nech som ich mala akokoľvek rada, spať som s nimi nechcela. Po čase som si začala zisťovať viac.“ Pozrela si hlavne výpovede asexuálov a rýchlo sa v nich našla.
„Už sa asi neschovám, vravela som si, musím si to priznať. Asi polroka dozadu som o tom začala otvorenejšie hovoriť.“ Jane nevadí druhých počúvať, ako o sexe hovoria, je to pre ňu ako sledovať Discovery Channel. Vždy však bolo nepríjemné, ak si tému začali spájať s ňou.
Skúšala pozerať aj porno, no svoju chuť na sex prirovnáva ku kýchnutiu. „Človek by aj chcel, no nevie. Cíti potrebu, ale emočné spojenie k danej veci nie je. Skôr je to niečo, čo ma obťažuje,“ vysvetľuje. „Nechcem, aby sa ma tie pocity týkali.“
Väčšina výskumov asexualitu vníma ako orientáciu, nie problém
Jane jej prežívanie zakaždým spôsobovalo vo vzťahoch problém. Hoci ho pochopila, na Slovensku zatiaľ nenašla nikoho rovnakého. Vníma, že v zahraničí funguje od roku 2001 sieť AVEN (Asexual Visibility and Education Network), ktorá rozširuje povedomie o asexualite. Špeciálnu kategóriu pre asexuálov a asexuálky nájdeme aj na sociálnej sieti Duhy.sk a na zoznamke Taime si môžete nastaviť asexuálnu identitu.
Pre Janu by bolo ideálne, keby sa vedela zoznámiť a mať vzťah s niekým, kto to cíti ako ona. „Vnímam, že pre väčšinu je sex dôležitou súčasťou vzťahu a nechcela by som ich o ňu pripraviť. Viem si ešte predstaviť, že stretnem niekoho otvoreného, ktorý by sa vedel stotožniť s tým, že by chodil so mnou, ale spával s inými ľuďmi.“
Na túto tému nedávno publikoval článok aj denník SME. Hoci sexuologička Dana Šedivá uviedla, že nedostatok libida sa môže spájať aj s traumou z minulosti, väčšina výskumov asexualitu vníma ako orientáciu, nie problém.
Ako dôkaz jeden z najstarších psychologických magazínov Psychology Today uvádza, že nedostatok príťažlivosti pociťovali asexuáli a asexuálky od malička a hoci môžu zažívať úzkosti a depresie, pramenia často z nepochopenia okolia. Zakladateľ siete AVEN, aktivista David Jay vo svojej prednáške na YouTube mimochodom zdôrazňuje, že sa často cítia osamelo.
Debata o príťažlivosti navyše otvára ďalšie zaujímavé otázky o etike sexu a vzťahov. V komunite sú napríklad aj ľudia, ktorí sa identifikujú ako graysexuáli (na spektre medzi asexualitou a sexualitou) či demisexuáli (človek, ktorí cíti príťažlivosť len pri hlbšom vzťahu).
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk