Michal Dudoň
Orientácia mnohých ľudí z kráľovských dvorov bola častým dôvodom špekulácií a stávalo sa z nej verejné tajomstvo. Príbehy mužov a žien s modrou krvou odhaľujú nielen nešťastné lásky, ale aj smelé prvenstvá či odvážne skutky.
Parmská princezná a rakúska arcivojvodkyňa Izabela (1741 – 1763)
Izabela, ktorá bola dcérou Filipa Parmského a Alžbety Francúzskej, sa v osemnástich rokoch vydala za rakúskeho arcivojvodu Jozefa, dediča habsburskej monarchie. Parmská princezná rýchlo očarila viedenský dvor svojím pôvabom a inteligenciou. Za rakúskeho arcivojvodu bola vydatá nešťastne a údajne bola zamilovaná do svojej švagrinej, arcivojvodkyne Márie Kristíny. Obe si vymenili viac ako 200 listov, v ktorých si dokazovali vzájomnú náklonnosť.
V jednom Izabela napísala: „Hovorí sa, že deň sa začína Bohom. Deň však začínam myslením na svoju lásku, pretože na ňu myslím neprestajne.“ Všetok čas trávila s arcivojvodkyňou na cisárskom dvore vo Viedni a spoločnosti manžela sa vyhýbala.
Arcivojvoda Ludwig Viktor (1842 – 1919)
Arcivojvoda Ludwig Viktor sa narodil na habsburskom dvore a bol mladším bratom rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Jeho homosexualita bola verejným tajomstvom. Matka Ludwiga Viktora sa mu pokúsila dohodnúť manželstvo s vojvodkyňou Sophie Charlotte Bavorskou, najmladšou sestrou cisárovnej Alžbety, ale on odmietol. Rovnako odmietol plány vziať si Izabelu, dcéru brazílskeho cisára Pedra II.
„Luziwuzi“, ako cisár svojho brata prezýval, bol na cisárskom dvore známy pre svoj ostrý jazyk a lásku k obliekaniu. Pri jednej zo svojich pravidelných návštev kúpeľov Centralbad sa však zaplietol do vtedy veľkého škandálu, keď sa dostal do potýčky s políciou. V dôsledku incidentu a toho, že svoju homosexualitu neskrýval, bol Ludwig Viktor vyhnaný z Viedne. Odišiel do Salzburgu a zostal slobodný až do svojej smrti v roku 1919.
Ľudovít II. Bavorský (1845 – 1886)
Ľudovít je známy pod prezývkou Šialený či Labutí kráľ. V osemnástich rokoch bol korunovaný a stal sa bavorským kráľom. Aj keď sa príliš neorientoval v politike či vojenskom dianí, angažoval sa v kultúre a v architektúre. Väčšinu peňazí investoval do výstavby zámkov Neuschwanstein, Herrenchiemsee a Linderhof. Rozpočet bol často oproti pôvodným plánom prekročený až trojnásobne.
Ľudovít II. bol za svojho života považovaný za duševne chorého. Pravdou bolo, že bol naozaj komplikovanou osobnosťou, upadal do melanchólie, no nebol šialený. Napriek tomu bol v roku 1886 zbavený svojprávnosti a trónu. Posudok na jeho zdravotný stav spísali a podpísali lekári, ktorí ho predtým vôbec neprezreli. Niektorí sa s ním dokonca ani osobne nestretli.
Z jeho denníka, súkromných listov a ďalších zachovaných osobných dokumentov je známe, že bol homosexuálom. Jeho smrť je zahalená rúškom tajomstva a dodnes sa polemizuje, či išlo o samovraždu, vraždu alebo či zomrel pri pokuse o útek.
Barónka Hélène van Zuylen (1863 – 1947)
Hélène bola dcérou baróna Salomona Jamesa de Rothschilda a Adele von Rothschildovej z prominentnej bankárskej rodiny, ktorá si užívala privilegovaný život. Stala sa dokonca prvou ženou, ktorá súťažila v medzinárodných motoristických pretekoch.
V roku 1887 sa vydala za holandského baróna Etienna van Zuylena. V roku 1901 sa stretla s Renée Vivien a mala s ňou pomer, ktorý trval niekoľko rokov. Napriek manželstvu s mužom bola Hélène skrytou lesbou a spoločne s Reneé písala poéziu. V roku 1907 opustila Reneé pre inú ženu.
Lord Ivar Mountbatten (1963)
V roku 2016 sa Lord Ivar Mountbatten stal prvým členom širšej britskej kráľovskej rodiny, ktorý verejne oznámil, že je homosexuál. Rozviedol sa a z prvého manželstva má tri dcéry.
Mountbatten je pra-pra-pravnukom kráľovnej Viktórie. S kráľovnou Alžbetou II. a s vojvodom z Edinburghu je priama rodina prostredníctvom svojho otca Davida Mountbattena, tretieho markíza z Milford Havenu.
Lord Ivar sám povedal, že problémom nikdy nebolo to, že je Mountbatten, skôr to, do akej generácie sa narodil. So svojou sexualitou spočiatku bojoval. S Jamesom Coylom sa zosobášil v roku 2019 na malom, súkromnom obrade. Predtým bol ženatý s Penelope „Penny“ Thompsonovou, s ktorou sa v roku 2011 rozviedol. Napriek tomu zostali dobrými priateľmi a Penny ho podporovala a stála pri ňom aj počas svadby s Jamesom.
Manvendra Singh Gohil (1965)
Pre princa Manvendru Singha Gohila, ktorý sa narodil v jednej z indických kráľovských dynastií, bol coming-out naozaj ťažký. V roku 2006 povedal gudžarátskemu denníku o svojej orientácii, čím sa stal prvým otvorene homosexuálnym moderným panovníkom na svete. Potom sa ho však zriekla vlastná rodina. „Vedel som, že ma nikdy neprijmú takého, aký skutočne som, ale vedel som aj to, že už nemôžem ďalej klamať,“ uviedol neskôr pre New Indian Express. Rodičia od neho chceli, aby šiel na operáciu či šokovú terapiu, aby sa „vyliečil“. Princ kvôli rodičom navštívil množstvo lekárov a duchovných, ktorí im vysvetlili, že homosexualita nie je porucha ani duševná choroba. Jeden lekár im dokonca povedal, že aj keby na to minuli všetky svoje peniaze, princa nezmenia.
Vplyv jeho coming-outu bol brutálny, v jeho rodnom meste Rajpipla sa uskutočnili protesty, na ktorých sa pálili jeho podobizne. Vláda mu ponúkla ochranku, pretože ľudia sa mu vyhrážali smrťou, odmietol ju však. Z princa sa stal obhajca LGBTI+ komunity. Založil Lakshya Trust, organizáciu, ktorá ľudí vzdeláva v oblasti prevencie HIV/AIDS. V júli 2013 sa Manvendra oženil so svojím partnerom DeAndre Richardsonom.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk