Marek Hudec
Pôvodne chcela byť trénerkou, no nakoniec ju to odvialo až do Číny, kde to podľa jej slov nemajú LGBTI+ ľudia jednoduché. Spoznajte Táňu a jej príbeh.
Článok vznikol vďaka podpore Veľvyslanectva Holandského kráľovstva na Slovensku.
Môžeme ju označiť za renesančného človeka. Táňa Koššová žila vo viacerých krajinách, zaoberala sa viacerými a rozdielnymi profesnými smermi, hovorí perfektne anglicky aj čínsky. Vyrastala v 80. rokoch v Petržalke, z detskej izby mala výhľad na bratislavský hrad, ktorý jej tak prirástol k srdcu, že si aj v dospelosti musela nájsť taký byt, z ktorého naň dovidí. Pri vchode ju vítajú dve mačky.
Chodila do športovej triedy v škôlke, na základnej aj na gymnáziu, bavila ju hádzaná, futbal, bedminton, hádzala oštepom, guľou aj diskom. „Pôvodne som chcela byť trénerkou, no nejako ma odvialo iným smerom,“ vraví. Odmalička bola spoločenská, spomína si, že so spolužiakmi navyvádzala rôzne hlúposti, raz napríklad ukradla a podpálila triednu knihu.
Rodičia jej kamarátky vlastnili stánok s tlačovinami, a často si u nej doma listovala mládežnickymi časopismi, z ktorých niektoré, napríklad Kamarát, sa občas zaoberali aj témou inakosti. „Keď sa pozerám na svoje vyrastanie spätne, nebolo prekvapivé, že som lesbou. Už na základnej škole sa mi páčila spolužiačka, ba dokonca v škôlke pani učiteľka, taká pekná blondína.“
Tajne si chodila kupovať do mesta časopis Atribút, ktorý na prelome tisícročí vydávali teplé organizácie Habio, Museion a Ganymedes.
A to bol kto?
Vďaka Atribútu sa začala aj zoznamovať. Keďže internet vtedy ešte neponúkal také možnosti ako dnes, časopisy zverejňovali inzeráty, na ktoré sa dalo odpovedať poštou. Táňa si spomína, že vďaka Atribútu takto stretla prvú partnerku. Okrem toho sa skúšala zoznamovať aj cez teletext, službu ponúkanú televíznymi stanicami. V Bratislave sa dalo navštíviť viaceré kvír podniky: Apollon funguje dodnes, ďalším kvír klubom bol Barbados, oproti Divadlu P. O. Hviezdoslava existoval bar U anjelov.
Táňa mala zvyk navštevovať bary spolu s mamou. Táňa si dala pár pív, jej mama pri tom usŕkala kávu. Raz vzala so sebou aj čerstvú frajerku, hoci jej mama netušila, že je na ženy. Aj keď ich nezoznámila, mama na druhý deň pri raňajkách vyzvedala: „Kunkajka, a to kto bol?“
Táňa bez rozmyslu odpovedala: „moja frajerka,” čím sa mame prvý raz vyautovala. Napriek tomu, že mama mala pár kamarátov gejov, na prijatie dcérinej inakosti potrebovala viac času. „Možno si chvíľu myslela, že ide o nejakú fázu, aj chalani kamaráti mi vraveli, že nemôžem byť lesbou, že uričte mám len zlé skúsenosti s mužmi a preto to vravím. O rok to však už mama akceptovala a poznala všetky moje ďalšie frajerky.”
Táňa je sama sebou pred celou rodinou, čo má svoje výhody. „Keď si ženou v štyridsiatke a nie si vydatá a nemáš deti, hneď sa všetci pýtajú na muža. Ha, mňa sa však nikto nepýta, lebo vedia, že som lesba a netajím to.”
Hoci ju zaujímal šport, študovať šla nakoniec dejiny umenia. Inšpiroval ju strýko umelec. A hoci ju umenie aj bavilo, niekoľko rokov napríklad pracovala aj v pražskej galérii, zvykla mať pocit, že sa týmto oborom dlhodobo neuživí. V Prahe preto prešla na štúdium biznisu. „Spätne viem, že som si dobre vybrala. Zväčša sa rozhodujem intuitívne, no s odstupom vo svojich krokoch vždy vidím dlhodobejší zmysel.”
Kvír ľudia v Číne
V Prahe žila osem rokov, bola však aj animátorkou na Cypre, so známym programom Work and travel zas pracovala v kalifornskej reštaurácii. Keď sa po dlhšom vzťahu rozišla, spomenula si, ako im učiteľ na škole hovoril o Číne ako o ekonomickom tigrovi. Rozhodla sa odsťahovať sa do Ázie, hoci vybavovanie práce vôbec nebolo ľahké, musela si nájsť agenta, ktorý žil v Nemecku.
V roku 2013 si zbalila kufre a ocitla sa v chemickej firme v Šanghaji, kde bola jedinou cudzinkou. Veľmi rýchlo si uvedomila, že sa musí zdokonaliť v jazyku, aby sa vedela lepšie dorozumieť s kolegami a kolegyňami, aj keď mala za sebou pár semestrov čínštiny. Keďže týmto jazykom musela hovoriť v každodennom živote, netrvalo jej to dlho.
Užívala si, že je po dlhšom vzťahu single, hoci spoznala aj pár lesieb. Napríklad jednu, ktorá sa rozhodla uzavrieť manželstvo s kamarátom gejom, a mať spolu dieťa, aby nemuseli povedať pravdu svojim rodinám. Táňa videla, že sa kvír ľuďom v Číne nežije dobre, vraví, že o niečo lepšia situácia bola v Hongkongu a Taiwane. V Ázii začala aj s formou meditácie vipassana, ktorej sa venuje dodnes a veľmi jej pomohla upratať si emócie a lepšie vnímať prítomnosť.
Po rokoch v Šanghaji jej začalo vadiť, aké je toto mesto s 25 miliónmi obyvateľov obrovské a preľudnené. Nakoniec sa vrátila do Bratislavy a dnes pracuje vo vydavateľstve zameranom na odborné publikácie, organizuje aj odborné kongresy zamerané na logistiku, retail, udržateľnosť a marketingové programy.
Článok vznikol vďaka podpore:
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk