Marek Hudec
Chceli ju vtesnať do škatuliek, no iba nerozumeli bisexualite. Prinášame vám príbeh Miriam, ktorá sa venuje filmu, ale vystupuje aj ako DJ pod prezývkou Noona.
Článok vznikol vďaka podpore Veľvyslanectva Holandského kráľovstva na Slovensku.
V 90. rokoch sa Miriam Fulmeková s hudbou zoznamovala cez rádio, svoje ikony Nataliu Oreiro alebo Britney Spears si nahrávala na audiokazety. Už vtedy si s kamarátkami vytvárali mixy, nahrávky obľúbených hitov z vysielania a navzájom si ich vymieňali. „Často sme nepoznali ani názvy pesničiek, odlíšili sme ich iba podľa refrénov vo fonetickom prepise,“ spomína si.
Na strednej škole sa potom začala Miriam hlbšie zaoberať s druhým typom umenia, ktoré ju sprevádza dodnes. „Filmy som dovtedy mala rada iba ako bežná diváčka, no potom som si uvedomila, že je to skvelé médium, pretože v sebe spája veľa iných umeleckých foriem, je tam aj hudba, a ja som si zároveň od detstva rada písala rôzne príbehy.“
Mala asi desať rokov, keď si vymyslela fantasy o dvoch kamarátkach, ktoré objavili tajný svet, kde hľadali poklad. Zapísala celý zošit v hrubej väzbe a všade hovorila, že dokončila svoju knihu. Nebála sa ani vystupovania na verejnosti. Jej rodičia sa pohybovali v komunite významných spisovateliek a spisovateľov a Miriam často nosili so sebou na stretnutia v obľúbených podnikoch.
Ak v nich bolo pódium, vždy naň túžila vyliezť a niečo predviesť, spomína si napríklad ako v Music Gallery u Dežmára v troch rokoch spievala pred všetkými Spice Girls. Zároveň však potvrdzuje, že atmosféra v centre Bratislavy v 90. rokoch nebola úplne bezpečná. Roky Mečiarovej vlády sa vyznačovali mafiánskym násilím, a preto Miriam v detstve netrávila veľa času sama na ulici.
Dnes je televíznou režisérkou, ale aj úspešnou DJ-kou, vystupuje pod prezývkou Noona. „Keď sa mám zamyslieť nad hľadaním svojej identity, bola som asi late bloomerka (neskoršie sa vyautovala, pozn. red.),“ vraví so smiechom.
Ako to máš? 50 na 50?
Počas strednej školy sa ešte identifikovala ako hetero, až na ďalšom stupni si pripustila, že ju priťahujú aj ženy. „Bol to proces. Najprv som si vravela, že ma síce priťahujú, no iba fyzicky, nevedela som si predstaviť mať s nimi aj vzťah. Postupne som si pred sebou posúvala hranice, musela som odlúpnuť niekoľko vrstiev cibule, až kým som sa dopracovala k jadru, k nálepke, s ktorou som sa vedela stotožniť.“ Mala už po dvadsiatke, keď prijala myšlienku, že je bisexuálkou.
Stretávala sa však s rôznymi predsudkami a nepochopením. Okolie sa ju snažilo vtesnať, či už do homo, alebo hetero škatuľky, podľa toho, s kým práve randila. „Ak si so ženou, znamená to, že si teraz lesba? K čomu sa viac prikláňaš? Máš to 50 na 50 alebo 40 na 60?“ Miriam musela vždy trpezlivo vysvetľovať, že je bi práve preto, že sa jej príťažlivosť nedá jednoducho určiť. Pri bisexuálnych ľuďoch sa môže vyvíjať v čase, aj podľa toho, aký typ energie práve vo vzťahu hľadajú.
Ďalším zraňujúcim predsudkom bolo, že keď si bisexuálky a bisexuáli nájdu partnerstvá, nebudú vedieť byť monogamnými, vernými. Počúvala ho v rodine aj od priateľov a priateliek, často dokonca aj z queer menšiny. „Povedomie o bisexualite je stále malé, ja ju vnímam navyše aj tak, že nejde len o príťažlivosť k mužom a ženám, ale aj k iným rodovým identitám. Hoci sa ma mnohí často pýtajú na zmätok, bisexuálni ľudia určite nie sú zmätení. Vieme, kto nás priťahuje, no spektrum príťažlivosti máme väčšie.“
Počas vyrastania mala problém nájsť osobnosti alebo postavy v popkultúre, s ktorými by sa vedela stotožniť. Keď si pripustila príťažlivosť k ženám, veľa počúvala lesbickú ikonu Hayley Kiyoko, potom Kehlani, no vidí, že dnes je už našťastie oveľa viac queer ikon. Zdá sa jej, že vzory v popkultúre môžu LGBTI+ ľuďom výrazne pomôcť v čase, keď sa hľadajú vnútorne a potrebujú porozumieť sami sebe.
Kórejská staršia sestra
Miriam začala vystupovať pod prezývkou Noona pred dvomi rokmi. Zúčastnila sa párty venovanej kpopu, kórejskej populárnej hudbe, a tento žáner si zamilovala. V záblesku sebavedomia sa ozvala združeniu, ktoré podujatia pripravuje a zhodou okolností akurát hľadalo nových DJ-ov. Urobila si kurz a v zime 2023 prvý raz hrala pre verejnosť.
Meno Noona vzniklo narýchlo, nerozmýšľala nad ním dlho, v kórejčine je oslovením pre staršiu sestru. Zdalo sa jej vhodné, lebo si všimla, že k-popové párty bežne navštevujú aj teenageri a mladí dospelí. Zároveň im chcela vytvoriť bezpečný priestor na prejavenie sa a spojiť sa s nimi cez hudbu. Navyše sa jej páčilo ako jednoducho a zapamätateľne znie.
Z kórejskej hudby sa neskôr preorientovala na house, ktorý hráva aj na queer podujatiach Drag Rift a párty Sapphic ride pre FLINTA komunitu (skratka pre ženy, lesby, intersex, trans, agender), ktorú organizuje s kamarátkami Luciou a Nikolou. Hrať bude aj na najbližšej Tepláreň párty, ktorá bude 12. októbra v Šafku.
Miriam však živí hlavne práca s filmom a v televízii. Vo verejnoprávnom médiu režírovala napríklad mnohé detské a tínedžerské relácie, a v jednej rozoberali aj queer témy, no kvôli zlému marketingu sa nedostala k dostatočne širokému publiku. Okrem toho pracovala napríklad na krátkom kvír filme Bytosť a pracuje aj na debutovom celovečeráku.
Článok vznikol vďaka podpore:
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk