Michal Dudoň
Mladí ľudia, ktorí sa zapájajú do LGBTI+ aktivizmu, sú draví, zvládajú sociálne siete, využívajú ich vo svoj prospech, nie sú ich obeťou. „Je super, že tu tá nová generácia je,“ uviedla v diskusii Tepláreň naživo riaditeľka Filmového festivalu inakosti Zita Hosszúová. „Mali by sme sa s ňou naučiť aktívne spolupracovať, pretože má drive, ktorý možno my už nemáme,“ konštatovala Hosszúová.
Chýba jednotná komunikačná platforma
Staršia generácia aktivistov by si s tou mladšou podľa nej mala nájsť k sebe cestu. „Ja tú mladšiu generáciu vnímam, že je dravá, že si ide svojou cestou,“ pokračovala Hosszúová. Je potrebné podľa nej nájsť spôsob, ako podporiť a vzájomne promovať aktivity oboch generácií.
Dôležité je hľadať cesty, ako viac spolupracovať. Nie však z hľadiska spôsobu, ako to má kto robiť, ale aby sa navzájom podporili. „Aby sme tomu dali väčšiu silu, väčší hlas, výtlak,“ poznamenala Hosszúová.
Čo sa týka komunitného organizovania, to je na Slovensku podľa Braňa Fidlera z Lotosových kvetov silné. Zároveň chýba podľa jeho slov akási jednotná komunikačná platforma. Hoci si uvedomuje, čo by mohlo pomôcť, zároveň vníma aj limity, ktoré to spôsobujú. Aktivizmus totiž vykonáva väčšina ľudí popri práci. „Je to ťažké,“ konštatoval Fidler.
Chcelo by to preto aj dlhodobé financovanie. „Je veľmi ťažké robiť popri práci systematickú, dlhodobú prácu, aktivitu, či viesť kampaň. Ak chceme lobovať za svoje práva u heteroväčšiny, poslancov, ktorí majú právomoc, tak je potrebné sa tomu venovať systematickejšie,“ vysvetľuje Tina Bednár z Dúhových rodín. Bednár však nevníma, že by to v iných krajinách bolo zásadne iné.
Musíme udržiavať nádej a nepoddávať sa skepse
Po teroristickom útoku v Teplárni prišla vlna solidarity. Avšak z hľadiska uznania práv LGBTI+ ľudí k žiadnej výraznej zmene nedošlo. „Myslím, že ak by sme sa teraz podali absolútnej skepse, tak už fakt nemáme nádej, a tú nádej si musíme nejakým spôsobom ešte udržiavať,“ zdôrazňuje Hosszúová.
Pokúša sa zachovať si pocit, že solidarita a snaha pomôcť ešte nevyšumeli. „Prvýkrát som zaevidovala, že sa za nás veľmi výrazne postavili ľudia z heterosexuálnej väčšiny, a to je to, čo mi dáva nádej, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí pochopili, že tu žijeme ako druhotriedni občania,“ hovorí Hosszúová. Podľa nej bolo nesmierne dôležité, ako sa ľudia naprieč spoločnosťou zapojili do aktivizmu.
Práve silné väzby, ktoré už existujú medzi organizáciami na Slovensku, pomohli vyburcovať a aktivizovať nielen LGBTI+ ľudí, ale celú spoločnosť. Silu dodala aj solidarita, ktorá prišla aj od medzinárodných partnerov, čo potvril Fidler z Lotosových kvetov, keď uviedol, že im podporu vyjadrovali partnerské športové kluby naprieč celou Európou.
Bolo to veľmi dôležité v čase po útoku, keď mnohí bojovali s veľkým strachom a obavami. „Mesiac po útoku sme organizovali Lotos Cup v Bratislave. Je to medzinárodné športové podujatie nielen pre LGBTI+ ľudí a bolo cítiť strach, hlavne od domácich,“ spomína Fidler. Ako organizátori sa nebáli, no domáci hráči a hráčky ich oslovovali s tým, aby sa nezverejňovalo miesto konania, alebo nech je zabezpečená ochranka.
V rámci Dúhových rodín sa rovnako začalo viac dbať na bezpečnosť. „Začalo sa viac preverovať, ľudia sa začali viac báť. Museli sme teda aj získať ich dôveru, že to, čo robíme je pre nich a je to bezpečné. Predsa len sa totiž vystavujú s celými rodinami riziku,“ povedala Bednár.
Ako teda pomáha komunita? Nachádzame v nej silu a je pre pre LGBTI+ ľudí zdrojom zázemia? Rastie slovenská queer komunita? Celú diskusiu Tepláreň naživo si môžete pozrieť na našom Youtube kanáli.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk