Roman Samotný
Vianoce sú sviatkom, kedy sa stretávame so svojimi rodinami. K štedrovečernému stolu rovnako zasadnú aj dúhové rodiny. Hoci ich spája láska, často sú vystavené útokom a podporu necítia ani zo strany štátu. Svoje príbehy priblížili vo videách Iniciatívy Inakosť.
Marián a Ľubomír tvoria pár už 19 rokov. Hoci už po pár rokoch spoločného súžitia začali zvažovať, že by sa radi starali o deti, nevedeli dlhšie, ako to v praxi uskutočniť. Dnes vychovávajú deti Hanu a Matúša. Obaja priznávajú, že ich to veľmi zmenilo a veľa sa naučili aj o sebe. „Na dieťa sa nedá pripraviť, neviete, čo vám to prinesie, ale vždy vás to posunie niekam, kde ten život patri,“ zdôveril sa Ľubomír.
Svadby pre páry rovnakého pohlavia by uvítali aj preto, aby vedeli vytvoriť čo najvhodnejšie prostredie na výchovu svojich detí. Slovenské zákony im to však neumožňujú. Ako upozorňuje Iniciatíva Inakosť, rodičia bez právneho uznania nesmú rozhodovať o základných aspektoch života svojho dieťaťa, akými sú vzdelanie a zdravotná starostlivosť. Okrem toho často nemajú nárok na sociálne dávky a finančné výhody, ktoré sú určené špeciálne na podporu rodín. Tých rizík spojených s chýbajúcim právnym uznaním je však oveľa viac, čo potvrdzuje aj Marián a Ľubomír.
Sme rodina
Jasna je 45-ročná transrodová žena. Žije s manželkou a deťmi na lazoch v prievidzskom okrese. Vyrastala ako muž v období, keď neboli dostupné informácie o transrodovosti. Dlho jej trvalo, kým prijala vlastnú identitu. Snažila sa samú seba presvedčiť, že ju to prejde a že vďaka partnerke dokáže potlačiť to, kým v skutočnosti je.
„Prišiel syn, svadba, prvá i druhá dcéra a my sme sa pretĺkali ako každá iná rodina. Pod tlakom problémov, či už vzťahových alebo finančných, sa však prelomila hrádza, ktorá roky držala moje skryté trápenie. Odrazu som pochopila, že ďalej už nemôžem. Mala som pocit viny z toho, že vlastne všetkých okolo seba klamem. V prvom rade manželku,“ spomína Jasna. Desila ju predstava, že by mohla stratiť rodinu, ktorú milovala. Partnerka potrebovala istý čas, aby spracovala túto informáciu. Nakoniec však Jasne povedala, že sú predsa rodina a musia držať pokope.
„Vo fungovaní rodiny sa vlastne žiadna veľká zmena neudiala. Skôr môžem konštatovať, že dokážeme fungovať lepšie a efektívnejšie ako pred mojou tranzíciou. Susedia nás už vnímajú a rešpektujú ako dve ženy a vzťahy sa nám darí udržiavať priateľské a otvorené. To platí aj o zamestnancoch školy a materskej školy, ktorú naše deti navštevujú v susednej dedine,“ dodáva Jasna.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk