in ,

Teplá scéna vo Viedni a v Bratislave by mohli užšie spolupracovať, myslí si aktivistka Iketina

Foto: Vienna Pride

Aký je život LGBTI+ ľudí len hodinu cesty od Bratislavy? 

Rakúske a slovenské hlavné mesto sú skvele prepojené. Vlakom sa z petržalskej železničnej stanice za hodinu dopravíte do Viedne, ktorú obdivujeme pre jej kultúru, ale aj spoločenský život. Mnohí queer ľudia sa sem sťahujú za pocitom lepšieho prijatia svojej identity a vidinou vyššieho platu.

Viedeň má navyše bohatú queer scénu. Napríklad len Pride rozprestierajúci sa celým centrom minulý rok v júni navštívilo 250 tisíc ľudí a zúčastňujú sa ho aj mnohí Slováci a Slovenky. Blízkosť k susednému mestu cíti aj poetka a aktivistka Iketina Danso, ktorá sa do strednej Európy presťahovala z Londýna a aktívne pôsobí v organizovaní života queer komunity. Hoci Viedeň pôsobí ako raj, pravda je zložitejšia. 

„Nezabudnime, že sa dostáva na vrchol rebríčka v kvalite života, ale aj rebríčka najmenej priateľských miest na svete pre cudzincov a cudzinky. Pre ľudí, ktorí prichádzajú s traumatickými skúsenosťami zo svojich rodín, a nie sú dostatočne extrovertní, je ťažké si tu nájsť kamarátske vzťahy. Appky sú navyše neľútostné a tanečné kluby nie sú pre všetkých. Problém je aj s hľadaním ubytovania, najmä pre transrodových ľudí, ktorí sa nechcú prispôsobovať rodovým normám,“ hodnotí Iketina. 

Preto začala organizovať umelecky zamerané podujatia pre širšie vekové aj spoločenské skupiny v kaviarni Villa Vida, a tomu zasvätila aj svoj projekt Hint.

Teplá scéna vo Viedni a v Bratislave by mohli užšie spolupracovať, myslí si aktivistka Iketina
Iketina / Foto: Anneliese Erdemgil-Brandstätter

Viedenská queer scéna je rôznorodá

Villa Vida pripomína našu Tepláreň. Po teroristickom útoku v októbri aj tu pripravovali niekoľko podujatí vyjadrujúcich solidaritu so slovenskou queer komunitou. „Myšlienkami sme boli s našimi susedmi, rozmýšľali sme, čo by sme mohli spraviť. V takýchto situáciách sa musíme aktivizovať, pretože queer ľudia nie sú v bezpečí. Spolu s majiteľkou kaviarne Villa Vida Denise Van De Cruze sme napríklad organizovali finančnú zbierku a návštevnosť protestných podujatí bola tiež veľká,“ spomína si Iketina. 

Práve počas tejto iniciatívy si uvedomila, že vo Viedni žije mnoho ľudí zo Slovenska. Napríklad jedna z mestských političiek angažujúca sa v téme LGBTI+ ľudí, Ângela Simões Krainer, žila tiež v Bratislave. 

„Chceli sme ukázať, že nebudeme umlčaní alebo utlačené, ale zároveň bolo dôležité v komunite podporiť aj pocit radosti a spolupatričnosti.“ Iketina vysvetľuje, že viedenská queer scéna je značne rôznorodá, s rôznymi potrebami. Mnohé podujatia sú zamerané hlavne na gejov, a potom je tu aj časť ľudí, ktorá necíti potrebu sa stretávať, chce len zapadnúť a večer v pokoji pozerať Netflix, čo je tiež úplne v poriadku. Podujatia kaviarne Villa Vida sa preto často snažia zaujať ženy, transrodových, ale aj starších, ľudí a upozorňovať na rasizmus. Pravidelne pripravujú Queens brunch, stretnutie drag queens, kde sú pozývané umelkyne a umelci z viacerých krajín, niekoľkokrát sa ich zúčastnili aj slovenské.

Teplá scéna vo Viedni a v Bratislave by mohli užšie spolupracovať, myslí si aktivistka Iketina
Villa Vida

Pripravujú stolovú hru o pocite bezpečia

„Hoci sa queer ľudia z hľadiska politického diskurzu zjednocujú pod jedným strešným pojmom, treba si uvedomiť ich pestrosť. Snažíme sa nachádzať ich spoločné záujmy, no mnohé problémy sa týkajú samostatných skupín, napríklad rasizmus alebo bifóbia. Viacero klubov a podujatí je zameraných na strednú triedu a ľudí svetlej pleti, ja by som sa na nich necítila príjemne. Som afrického pôvodu, bisexuálka, mám deti,“ vysvetľuje Iketina. 

Vo Villa Vida organizujú okrem stretnutí poetov a poetiek aj podujatia pre seniorov, stretávajú sa tu zástupcovia politických strán, ale je tu aj kútik pre deti či nočné párty. 

Na tému bezpečia a lepšieho pochopenia rôznorodých životných skúseností je zameraný projekt, s ktorým sa prihlásila do programu BOWIE. S Judy Kuc pracujú na stolovej hre s názvom Ticket to Safety (lístok do bezpečia). „Po vraždách pred Teplárňou sme nútení a nútené prehodnotiť pojem bezpečia. Moja kolegyňa Judy je Poľka študujúca vo Viedni a urobila prototyp hry, ktorý teraz testujeme v rôznych skupinách. Zistili sme však, že ho musíme prispôsobiť rôznym témam, napríklad aj migrácii z dôvodu klimatickej zmeny, finančnej situácii alebo queer identite.“ 

Iketina sa svojou prácou snaží pripomínať, že niekedy ani len netušíme, ako vyzerá každodenná realita iných ľudí. Hoci gejovia, lesby a bi ľudia sú v heteronormatívnej spoločnosti neustále pod tlakom, nemusia úplne rozumieť skúsenosti transľudí. Rovnako queer osoby bielej fabry plati nie vždy tušia, čomu čelia LGBTI+ ľudia inej farby pleti. Iketina sa vo svojej básnickej zbierke A Thousand Ships zaoberá prepojením africkej a queer identity, dielo venovala transaktivistke Marshe P. Johnsonovej.

Do budúcna Iketina dúfa, že vznikne viac prepojení medzi Viedňou a Bratislavou, je jednoduché sa navzájom navštevovať, mohli by vzniknúť spoločné projekty zamerané na zbieranie príbehov alebo zdieľanie odlišných životných skúseností.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?