in

Robert Pakan

divadlo Nomantinels

Čím sa zaoberá divadlo Nomantinels? 

Je to divadlo s vlastnou tvorbou, ktorá sa prevažne venuje práve životom LGBTI ľudí. Dáva priestor mladým umelcom a umelkyniam. Tento rok oslavujeme 10 rokov od jeho založenia a samému sa mi nechce ani veriť, koľko sme už toho urobili.

Hrávame v Štúdiu12 a v A4. Ale vieme hosťovať aj v iných mestách na Slovensku, niekoľkokrát sme hrali v banskobystrickej Záhrade, v košickej Tabačke či na žilinskej Stanici. Chodievame hrávať aj do Prahy v rámci Prague PRIDE. Divadlo okrem originálnej performatívnej tvorby tiež kurátorsky zastrešovalo niekoľko výstav (Byť hrdým rodičom,  Expressions of Love…), organizujeme Mesiac LGBTI histórie a vydávame časopis QYS. Teraz sa venujeme tiež tvorbe videí a diskusií Teplá vlna v rámci projektu Dúhový rok.

V zásade sa snažíme formou umenia zvyšovať akceptáciu inakosti v spoločnosti. Ozaj a ešte by som chcel všetkých vyzvať, aby sa zapojili do nášho fotenia #stojimeprivas, vytvárame teraz totiž výstavu portrétov LGBTI ľudí a ich blízkych, prihláste sa.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Dúhový rok (@duhovyrok),

Prečo si sa rozhodol angažovať v LGBT aktivizme?

Prajem si, aby Slovensko bolo pre všetkých ľudí, ktorí tu žijú, dobré miesto. Aby sme sa navzájom snažili vytvárať pre seba svet, v ktorom každý z nás prežije svoj príbeh čo najlepšie a najkvalitnejšie.

Ja ten aktivizmus ani tak nevnímam, že ho robím. Prichádza to nejako samo. Divadlo rozpráva príbehy teplých ľudí. Sme menšina a vždy ňou budeme, my nevieme zvážať ľudí autobusmi na gay pride. Nestrašíme ľudí, že sú hriešni, lebo robia to a to.

Žijeme naše životy pravdivo a snažíme sa povzbudiť aj ostatných ľudí, aby tak robili. Nemusia sa skrývať, prerábať sa na takých, akými nie sú.

Stačí vyjsť z tej skrine plnej strachu, zhlboka sa nadýchnuť a žiť slobodne.

Čím je špecifický divadelný festival Drama Queer?  

Môže byť pre divákov a diváčky zaujímavý svojím poslaním a výberom inscenácií. Nemusia to byť len teplé hry, ide aj o spôsob uvažovania tvorcov a tvorkýň v inscenáciách, ktorý je queer, a teda iný. Keď sa človek v uvažovaní zbaví zbytočných dogiem, limitov, heteronormativity, neuvažuje nad svetom len binárne, áno / nie, čierna / biela, tak sa optika významov rozšíri a obraz sveta je plastickejší, hlbší, zaujímavejší. Toto ponúkajú naše inscenácie, ktoré vyberáme.

Už má sedem rokov, ako vnímaš jeho vývoj? 

Už má svoj tím ľudí, už hráme aj v Slovenskom národnom divadle, už hráme aj v iných jazykoch ako slovenčine a češtine, takže je to veľký posun. Tento rok budeme mať hru z Kosova!

Je niečo na scéne LGBT aktivizmu, čo ti tu chýba, ale sám sa tomu nevieš venovať?

Chýba tu komunitné centrum a väčšia spätosť komunity. Zrejme to bude aj touto dobou, že sa ľudia nepotrebujú niekde stretávať, majú mobily, počítače… Určite nám tu chýba queer domov pre starších členov a členky komunity a z takých abstraktnejších vecí nám chýba komunitná pamäť. Veľa sa historickému výskumu venuje Iniciatíva inakosť a Jana Jablonická Zezulová, tak verím, že sa o tú komunitnú pamäť budú viac zaujímať aj samotní LGBTI ľudia.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Gregor Valentovič, režisér filmu Kid

Gregor Valentovič

Boris - Tvár mesiaca november

Boris – Tvár mesiaca november