in ,

Martina Zemancová

V súčasnosti hráš v hre Rukojemníci z réžie divadla Nomantinels. O čom táto hra je?

Hra Rukojemníci sa nedá popísať pár vetami, treba ju vidieť a urobiť si vlastný názor. Je o ľuďoch, ktorí prežívajú v sebe vnútorné drámy, a tak sú sami sebe rukojemníkmi.

Existuje styčná plocha medzi tvojou postavou a osobnosťou?

Moja postava Valentíny sa ako jediná neoslobodí, keďže jej vyhovuje život v sebaklame. Mám ju rada, ako každú, ktorú som hrala. V niektorých momentoch je mi jej až ľúto.

Väčšinou hráš osudom skúšané ženy. Kde naberáš inšpiráciu pre to, ako ich zosobniť?

Postavy osudom skúšaných žien mi celkom sedia. Sú mi blízke vekom aj životnými skúsenosťami.

V čom je pre teba divadlo Nomantinels výnimočné?

Divadlo Nomantinels mi ponúklo moju hereckú rodinu a cítim sa v ňom vynikajúco. Našla som veľa dobrých a mne blízkych osôb, s ktorými rada trávim svoj čas. Je výnimočné tým, že je zamerané na menšiny a rodovú nerovnosť. Poukazuje na to, čo by sa malo v spoločnosti riešiť.

Aká postava by bola pre teba skutočnou výzvou?

Som vďačná aj za malé role pred kamerami, ktoré som už mala. Mojím snom by bolo zahrať si aj v dobrom filme či seriáli, i keď divadlo je divadlo.

Fotografia: Jakub Kováč (Príbeh geja, príbeh lesby)

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?