Roman Samotný
Kedy si sa rozhodol, že budeš dídžejom?
O populárnu hudbu som sa začal zaujímať asi v trinástich rokoch. Formovať ma začalo MTV, keď som bol doslova závislý na vysielaní tejto prvej výhradne hudobnej TV stanice na svete. Ako maturant na stavebnom učilišti v Trnave som založil a viedol stredoškolské rozhlasové vysielanie, a zároveň pracoval na svojom hudobnom archíve, ktorý sa najskôr skladal z magnetofónových pások, neskôr z kompaktných diskov. Po maturite som chvíľu pôsobil v rádiu Nitra, kde som redakčne pripravoval a moderoval dve relácie. Moje začiatky dídžejingu siahajú do roku 1998, kedy ma kolega z brigády zaviedol na diskotéku do galantského hotela Markíza a tam ma zoznámil s už nebohým DJ Ferom.
Myslíš si, že byť dídžejom má v dnešnej dobe streamovacích služieb ešte zmysel?
Za mňa rozhodne áno a nielen preto, že som z „fachu“. Dídžej musí byť osobnosť, ktorá má svoj štýl, názor, udáva tempo aj citlivo reaguje na publikum. Vždy to bude iné a o inom, keď je to pod taktovkou živej bytosti.
Čo ťa dokáže najviac potešiť na akcii, kde hráš?
Ak s publikom vysielam na rovnakej veselej, bezprostrednej a priateľskej frekvencii. Tak ako potrebujem nabiť ľudí, rovnako nabíjam i seba. Na rôzne akcie by sme mali chodiť, aby sme vypli od každodenných starostí, povinností a neriešili nezmysly (trebárs aj akú pesničku hrám a akú sa chystám hrať). Treba si užívať daný moment s blízkymi, lebo sa nemusí zopakovať, a tak radšej spomínať na noci plné zábavy či zážitkov i dlho potom.
Ako si sa stal rezidentným dídžejom akcií Tutti Frutti?
Akcie Tutti Frutti sú pre mňa jednou obrovskou srdcovkou a splneným snom! V klube, kde sa akcie Tutti Frutti organizujú, som sa po prvýkrát ocitol niekedy v r. 2006, keď som si vtedy v duchu povedal (ako hosť na party spojenej s live vystúpením hviezd z II. série Slovensko hľadá SuperStar), že tu raz chcem hrať…
O 2 roky neskôr som sa presťahoval do Bratislavy a v roku 2012 som tam na svoje meniny hral prvú party. Osvedčil som sa a dva roky som tam striedavo hrával, až kým neprišia ďalšia výzva – hrať na LGBTI eventoch, ktoré vtedy začal organizovať Roman Samotný. S malou dušičkou som sa naňho nakontaktoval a angažoval ma na lesbické akcie Nikita, pretože akcie Tutti Frutti už mali svojho rezidenta a žánrovo mi sedeli najbližšie.
O pár mesiacov bola situácia zase iná – akcie Nikita sa postupne prestali organizovať a o polroka neskôr zostal post rezidentného dídžeja na Tutti Frutti voľný. Vyfasoval som rovno jej špeciálne vydanie – after party Lotosových kvetov, a tým bola od konca 2015 ruka v rukáve.
Ako vznikol nápad venovať blížiacu sa akciu práve Dare Rolins?
Špeciálne vydania patria medzi moje obľúbené. Pred dvomi rokmi som Romanovi navrhol, že by sme (ne)pravidelne mohli venovať akcie aj niekomu alebo niečomu. Väčšinou ide o mojich obľúbených umelcov, ktorí musia byť zároveň populárni aj v LGBTI komunite. Konkrétne Dara Rolins medzi ne na sto percent patrí. Nezvládol by som „špeciálku“, ak by som mal hrať repertoár od pre mňa neznámeho umelca alebo skupiny. S Darinkou som „vyrastal“ a Arabelu dokonca počúval z vinylovej platne, ktorú dodnes vlastním.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk